Ilustračné foto (Zdroj: SITA)
ŽILINA - Stretnúť počas Veľkonočného pondelka mládencov v krojoch s harmonikou a dlhým korbáčom, ktorí sa chystajú v potoku vykúpať dievčence, je v súčasnosti aj v slovenských obciach už skôr raritou. Šibačka a oblievačka sa postupom času stali najmä rodinnou záležitosťou, pri ktorej prívaly studenej vody na šatách žien často krát vystriedajú už len jemné parfumy.
Odmenou pre kúpačov a šibačov síce zostali vajíčka, varené však čoraz viac vytláčajú pochúťky z čokolády. "Už pomaly vymizli aj obrovské korbáče, čo boli. Málo vídať chlapcov, že by chodili s takými korbáčmi, harmonikou a vedrami, je to už také trošku tabu. Je to tak najmenej už desať rokov. Terajšia mládež už nemá veľký sklon k tradíciám," povedala Alena Novotná z Miestneho kultúrneho strediska v západoslovenských Čachticiach.
Veľké korbáče s dlhými stuhami tak v obci podľa nej nahradili zmenšené napodobeniny z prútia, ktorými muži či chlapci vyšibú svoje príbuzné. Mnoho dievčat a žien býva ušetrených aj kúpeľa v ľadovej vode vo vani alebo pod sprchou. Kúpači ich pokropia vodou len symbolicky alebo ich pofŕkajú parfumom. Za odmenu si odnesú varené alebo čokoládové vajíčka.
"Ja osobne farbím vajíčka v cibuľových šupách, tento zvyk som si zachovala po svokrovi. Vajíčka zostanú krásne tmavohnedé. Buď tam dám nejakú nálepku alebo ich len potieram olejom, aby boli lesklé. Chlapci si ich berú z akejsi recesie, čo s nimi urobia, to však neviem," dodala Novotná. Niektorí Čachtičania si však vraj zvyknú vajíčka zavesiť na vŕbové halúzky, ktorými si skrášľujú príbytky.
Ani starosta východoslovenskej Stretavy Marek Keher si nespomenul, že by na Veľkú noc chodili muži a chlapci v krojoch, s vedrami vody a s muzikou. "Asi máme málo hudobne nadaných občanov," pousmial sa starosta.
V tamojších rodinách sa podľa neho iba oblieva, hádzanie do potoka však ženám a dievčatám nehrozí. Mnohí muži vraj vodou šetria a džentlmensky použijú voňavku.
V Pribyline na strednom Slovensku je oblievačka väčšinou tiež rodinnou záležitosťou, tradičné veľkonočné zvyky si môžu záujemcovia pozrieť aspoň v tamojšom skanzene. "Predsa len máme jednu menej typickú tradíciu. Každoročne sa robieva veľkonočný výstup ku kolibe pod Klinom, na ktorý chodí dosť ľudí," dodala Viera Králiková z pribylinského obecného úradu.
Oblievačka a šibačka sa na Slovensku síce stala súčasťou osláv kresťanského sviatku Veľkej noci, táto tradícia však pochádza z pohanských čias. Dotyk prútikom symbolizoval príchod jari, voda mala zasa prispieť k udržaniu zdravia.
Veľké korbáče s dlhými stuhami tak v obci podľa nej nahradili zmenšené napodobeniny z prútia, ktorými muži či chlapci vyšibú svoje príbuzné. Mnoho dievčat a žien býva ušetrených aj kúpeľa v ľadovej vode vo vani alebo pod sprchou. Kúpači ich pokropia vodou len symbolicky alebo ich pofŕkajú parfumom. Za odmenu si odnesú varené alebo čokoládové vajíčka.
"Ja osobne farbím vajíčka v cibuľových šupách, tento zvyk som si zachovala po svokrovi. Vajíčka zostanú krásne tmavohnedé. Buď tam dám nejakú nálepku alebo ich len potieram olejom, aby boli lesklé. Chlapci si ich berú z akejsi recesie, čo s nimi urobia, to však neviem," dodala Novotná. Niektorí Čachtičania si však vraj zvyknú vajíčka zavesiť na vŕbové halúzky, ktorými si skrášľujú príbytky.
Ani starosta východoslovenskej Stretavy Marek Keher si nespomenul, že by na Veľkú noc chodili muži a chlapci v krojoch, s vedrami vody a s muzikou. "Asi máme málo hudobne nadaných občanov," pousmial sa starosta.
V tamojších rodinách sa podľa neho iba oblieva, hádzanie do potoka však ženám a dievčatám nehrozí. Mnohí muži vraj vodou šetria a džentlmensky použijú voňavku.
V Pribyline na strednom Slovensku je oblievačka väčšinou tiež rodinnou záležitosťou, tradičné veľkonočné zvyky si môžu záujemcovia pozrieť aspoň v tamojšom skanzene. "Predsa len máme jednu menej typickú tradíciu. Každoročne sa robieva veľkonočný výstup ku kolibe pod Klinom, na ktorý chodí dosť ľudí," dodala Viera Králiková z pribylinského obecného úradu.
Oblievačka a šibačka sa na Slovensku síce stala súčasťou osláv kresťanského sviatku Veľkej noci, táto tradícia však pochádza z pohanských čias. Dotyk prútikom symbolizoval príchod jari, voda mala zasa prispieť k udržaniu zdravia.
