BRATISLAVA - Plošné spoplatnenie základného a stredného školstva je pre KDH neprijateľné. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) avizovala, že v prípade úspechu v júnových parlamentných voľbách chce umožniť vyberať poplatky aj za štúdium na základných a stredných školách.
Z vecného hľadiska je táto myšlienka v rozpore s Ústavou SR a s tým, ako pristupujú k financovaniu školstva vyspelé krajiny Európy, myslí si Fronc. Na rozdiel od vysokej školy, ktorá je dobrovoľná, povinnosť 10-ročnej školskej dochádzky je uložená v našej ústave a príslušných zákonoch. Keďže štát ukladá občanovi povinnosť zabezpečiť svojmu dieťaťu desaťročnú školskú dochádzku, financuje náklady na jeho vzdelávanie.
Ak by sa stal avizovaný návrh SaS realitou, podľa KDH by znamenal pokles vzdelanostnej úrovne obyvateľov Slovenska a vytvoril by kategóriu ľudí, pre ktorých by sa vzdelanie stalo doslova nedostupným. "Ostáva len veriť, že úmysel spoplatniť základné a stredné školy, ktorý je daňou za odborné nováčikovstvo navrhovateľa v oblasti školstva či marketingové úsilie zviditeľniť sa, ostane len v rovine nepodarenej myšlienky," konštatuje Fronc.
V prípade úspechu v júnových parlamentných voľbách chce SaS umožniť vyberať poplatky aj za štúdium na základných a stredných školách. V súčasnosti smú školné inkasovať iba súkromné školy. Peniaze si môžu pýtať aj vysoké školy, ale len od externistov a študentov, ktorí prekročia štandardnú dĺžku štúdia, respektíve si robia už druhú vysokú školu.
V rámci povinnej školskej dochádzky chce SaS určiť minimálnu sieť základných škôl a školských zariadení, ktoré nebudú oprávnené vyberať školné od rodičov. "My dnes nemáme presne určené, ako má minimálna sieť vyzerať, ale vieme určite, že nejaká minimálna sieť musí byť," uviedol Ivan Juráš z SaS. Strana neuvažuje nad vymedzením limitov poplatkov, školy by si tak mohli určovať ich výšku samostatne a ľubovoľne.
"Nastavíme tak atraktívne normatívy, že o tých študentov, ktorí budú chcieť študovať a budú ten normatív prinášať do školy, bude taký záujem, že školy sa budú predbiehať v tom, aby tým študentom mohli svoje školy poskytnúť," konštatuje Juráš. Dodáva, že pre školy by bolo kontraproduktívne až likvidačné stanoviť vysoké školné. "Sme presvedčení, že budú veľmi starostlivo zvažovať, či zavedú poplatky. Myslíme si, že normatívy nastavíme tak atraktívne, že tie poplatky školy zavádzať nebudú," nazdáva sa Juráš. Stredné školy, ktoré sa rozhodnú nepýtať si školné, podľa neho nezaniknú.
SaS chce postaviť financovanie škôl na normatívoch. Navrhuje, aby normatív na žiaka strednej školy v plnom rozsahu pokryl náklady bežnej školy, pričom jeho výška by sa odvíjala od finančnej náročnosti študijného odboru žiaka. "Oproti súčasne nastaveným normatívom majú normatívy navrhované SaS v oveľa väčšej miere reflektovať reálne náklady škôl," tvrdí Juráš. Podľa SaS sa má v školskom systéme zrovnoprávniť postavenie škôl a to bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom.
Ideu sulíkovcov odmietla okrem Fonca aj poslankyňa za Smer-SD Oľga Nachtmannová. Aj ona si myslí, že popiera princíp ústavy, ktorá zaručuje občanom právo na bezplatné vzdelanie na základnej i strednej škole. "Mnoho sociálne slabších rodín by si nemohlo dovoliť poslať svoje deti do školy," uviedla Nachtmannová s tým, že návrh je diskriminačný. Rovnako nesúhlasí ani so spoplatnením štúdia na vysokých školách. Školné akceptuje len v tej forme, aká je nastavená v súčasnosti.
Predsedníčka školského parlamentného výboru Tatiana Rosová (SDKÚ-DS) vidí problém v tom, že SaS nevymedzuje rozsah škôl, ktoré by si poplatky nesmeli pýtať.
"Ak budeme mať vládu, ktorá sa zhodne na tom, že v rámci minimálnej siete stačí v každom okrese jedna nespoplatnená škola, tak tu máme spoplatnené školstvo. Je to nedomyslené," uvažuje Rosová. Návrh by mal podľa nej stanoviť aj maximálnu vzdialenosť medzi dvoma nespoplatnenými školami. Nesúhlasí tiež s financovaním prostredníctvom normatívov. "Ak bude výška normatívu pokrývať väčšiu časť prevádzky, tak tým absolútne odbúrame kritérium kvality ako zásadný prvok diferenciácie vo financovaní," dodáva Rosová.
