Predseda SaS Richard Sulík
BRATISLAVA - Petičný výbor, ktorého členmi sú zástupcovia strany Sloboda a Solidarita, má dostatok podpisov na vypísanie referenda. Žiada napríklad zníženie počtu poslancov, obmedzenie poslaneckej imunity či zrušenie koncesionárskych poplatkov.
Pred odovzdaním petície s viac ako 350.000 podpismi však požiada prezidenta o vyjadrenie, či sa pred vyhlásením referenda obráti na Ústavný súd. Informoval o tom dnes predseda výboru a mimoparlamentnej SaS Richard Sulík.
Referendum podľa ústavy vyhlasuje prezident, a to do 30 dní od prijatia petície s potrebným počtom podpisov. Ľudové hlasovanie sa následne uskutoční do 90 dní od jeho vypísania. Vyhlásenie plebiscitu by sa však mohlo oddialiť, ak by sa prezident rozhodol obrátiť na Ústavný súd s podnetom, či je predmet referenda v súlade s ústavou.
V prípade, že by sa prezident Ivan Gašparovič nechcel obrátiť na Ústavný súd, petičné hárky plánuje výbor odovzdať 17. februára. V tom prípade by sa hlasovanie uskutočnilo zrejme v deň konania parlamentných volieb, plánovaných na jún. Z ústavy totiž vyplýva, že plebiscit sa nesmie konať v období kratšom ako 90 dní pred voľbami do Národnej rady, avšak sa môže uskutočniť súčasne s voľbami. Spojenie volieb s referendom by podľa pozorovateľov pomohlo práve SaS, ktorej najnovší prieskum agentúry MVK prisúdil tretiu najvyššiu podporu zo všetkých strán.
Ak sa však prezident bude chcieť obrátiť na Ústavný súd, petičný výbor mu odovzdá žiadosť o referendum až koncom mája. "Vtedy dôjde k natiahnutiu lehoty o 60 dní, vtedy by sme podali referendum neskôr, aby nespadlo do letného obdobia, ale až na komunálne voľby," vyhlásil Sulík. Tie sa uskutočnia koncom roka.
Šéf SaS pripustil, že Gašparovič sa nevyjadrí, ako bude postupovať. "Veríme, že ako človeku, ktorý ctí demokraciu, záleží na tom, aby referendum bolo úspešné," uzavrel.
Na Slovensku sa konalo od vyhlásenia samostatnosti v roku 1993 šesť referend, iba jedno však bolo platné. Päť referend stroskotalo na nízkej účasti. Podľa slovenskej ústavy sa musí plebiscitu zúčastniť viac ako polovica oprávnených voličov.
Referendum podľa ústavy vyhlasuje prezident, a to do 30 dní od prijatia petície s potrebným počtom podpisov. Ľudové hlasovanie sa následne uskutoční do 90 dní od jeho vypísania. Vyhlásenie plebiscitu by sa však mohlo oddialiť, ak by sa prezident rozhodol obrátiť na Ústavný súd s podnetom, či je predmet referenda v súlade s ústavou.
V prípade, že by sa prezident Ivan Gašparovič nechcel obrátiť na Ústavný súd, petičné hárky plánuje výbor odovzdať 17. februára. V tom prípade by sa hlasovanie uskutočnilo zrejme v deň konania parlamentných volieb, plánovaných na jún. Z ústavy totiž vyplýva, že plebiscit sa nesmie konať v období kratšom ako 90 dní pred voľbami do Národnej rady, avšak sa môže uskutočniť súčasne s voľbami. Spojenie volieb s referendom by podľa pozorovateľov pomohlo práve SaS, ktorej najnovší prieskum agentúry MVK prisúdil tretiu najvyššiu podporu zo všetkých strán.
Ak sa však prezident bude chcieť obrátiť na Ústavný súd, petičný výbor mu odovzdá žiadosť o referendum až koncom mája. "Vtedy dôjde k natiahnutiu lehoty o 60 dní, vtedy by sme podali referendum neskôr, aby nespadlo do letného obdobia, ale až na komunálne voľby," vyhlásil Sulík. Tie sa uskutočnia koncom roka.
Šéf SaS pripustil, že Gašparovič sa nevyjadrí, ako bude postupovať. "Veríme, že ako človeku, ktorý ctí demokraciu, záleží na tom, aby referendum bolo úspešné," uzavrel.
Na Slovensku sa konalo od vyhlásenia samostatnosti v roku 1993 šesť referend, iba jedno však bolo platné. Päť referend stroskotalo na nízkej účasti. Podľa slovenskej ústavy sa musí plebiscitu zúčastniť viac ako polovica oprávnených voličov.
