BRATISLAVA - Financovanie vysokých škôl podľa modelu, ktorý pripravuje minister školstva Ján Mikolaj, môže byť aj kontraproduktívne. Myslí si to člen valného zhromaždenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) Ivan Ostrovský.
Ostrovský tvrdí, že nová metodika síce vyvíja mimoriadny tlak na vysoké školy, aby sa viac venovali výskumu, ale prehlbuje priepasť medzi úrovňou výskumu v humanitných a spoločenských vedách a medzi úrovňou výskumu v prírodovedných a lekárskych disciplínach. "Ale pokiaľ je toto strategický zámer ministerstva, že chce, aby sa na Slovensku preferovali prírodné vedy, predovšetkým medicína, tak proti tomu nemožno namietať," povedal Ostrovský.
Podľa neho štát nemá na to, aby dával peniaze na všetky odvetvia výskumu. "Slovensko sa musí rozhodnúť, ktoré oblasti vo výskume bude preferovať a ktoré bude robiť alebo udržiavať len na istom stupni poznania," naznačuje Ostrovský. Ak sa ministerstvo rozhodlo strategicky financovať predovšetkým prírodné, respektíve lekárske vedy, je to vraj v poriadku. "Potom naopak, ešte viacej treba prehĺbiť financovanie vzdelávania z hľadiska výsledkov vo výskume," hovorí Ostrovský.
Aj keď majú humanitné vedy z hľadiska výskumu omnoho menej možností ako napríklad prírodné vedy, odborník financovanie vysokých škôl po novom za diskriminačné nepovažuje. Podľa neho je to otázka priorít štátu a potom autonómneho rozhodnutia konkrétnej fakulty. "Ak škola povie, že výskum má rovnakú váhu ako vzdelávanie, potom aj vo výskume bude napredovať - ak povie, že jej prioritou je oblasť vzdelávania, tak potom výskum nie je prioritou, a to sa potom odráža trebárs v prípade ministerskej metodiky na financovaní," tvrdí Ostrovský.
Podľa novej metodiky financovania majú vysoké školy dostávať od štátu len 60 percent prostriedkov na základe počtu študentov. Zvyšných 40 percent si budú musieť zaslúžiť, a to výkonmi vo vede a výskume. Mikolaj chce novou metodikou financovania prejsť od kvantity ku kvalite. Zmenu už na svojom októbrovom pléne akceptovala Slovenská rektorská konferencia. Pri rozdeľovaní peňazí má pomôcť i členenie škôl v komplexnej akreditácii na univerzitné vysoké školy, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné vysoké školy. Univerzitné môžu rátať s najväčším balíkom, odborné dostanú najmenej peňazí.
Do pripravovanej metodiky sa dostanú nové koeficienty - koeficient uplatniteľnosti absolventov v praxi ako aj koeficient priorít, ktorý umožňuje ministerstvu školstva dotovať také študijné programy, ktoré sú z celospoločenského hľadiska nevyhnutné. Príkladom je podľa Mikolaja lekárstvo či architektúra, kde sú požiadavky praxe vyššie ako to, čo vysoké školy ponúkajú pracovnému trhu. Rektorom sa však nepáči, že chce minister do rozpisu štátnych dotácií pre vysoké školy zarátať aj prostriedky z Európskej únie. Podľa Mikolaja je započítanie prostriedkov z EÚ dôležité pre hodnotenia kvality jednotlivých škôl.
