Dušan Čaplovič (Zdroj: TASR)
BRATISLAVA - Vicepremiér Dušan Čaplovič sa snažil vo svojej funkcii vytvárať konsenzus, podľa ktorého neexistuje na Slovensku len jedna národnostná menšina.
Podpredseda vlády pre národnostné menšiny a ľudské práva to uviedol na koncoročnej tlačovej besede, kde prezentoval tohtoročné úspechy svojho úradu. Oblasť menšinovej politiky je podľa vicepremiéra v tomto roku druhou najdôležitejšou agendou jeho úradu hneď po čerpaní eurofondov.
V predchádzajúcom volebnom období bola podľa Čaploviča uprednostňovaná v Rade vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny maďarská menšina. "Dnes sú zástupcovia 12 národnostných menšín v paritnom zastúpení v rade vlády. A oni môžu jedine hlasovať a rozhodovať o svojich právach a samozrejme aj o zodpovednosti a úlohách," povedal Čaplovič. Dodal, že za vlády Mikuláša Dzurindu bolo v Rade šesť alebo sedem zástupcov maďarskej národnosti a po jednom zástupcovi za ostatné národnostné menšiny, prípadne niektoré menšiny nemali vôbec svojho zástupcu.
Podľa poslanca Národnej rady SR a podpredsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Gyulu Bárdosa v čase Dzurindovej vlády bola národnostná politika i komisia, ktorá fungovala na úrade vlády v oblasti národnostnej politiky taká, že všetky národnosti boli spokojné. "Nebola taká situácia ako teraz... Napríklad najpočetnejšia menšina je absolútne nespokojná s činnosťou vicepremiéra Čaploviča," zhodnotil Bárdos. Poslanec si myslí, že Čaplovič by nemal hodnotiť agendu v oblasti národnostných menšín.
"Ako jeden z predstaviteľov menšín na Slovensku, žiaľ, musím konštatovať, že pán podpredseda vlády a ani jeho kancelária nesplnili očakávania. A namiesto toho, aby chránil ľudské a menšinové práva, tak robil politiku a nerobil to, pre čo je tam, nerobil v prospech tých, ktorých by mal zastupovať. Nie sme spokojní s jeho činnosťou a dúfam, že po voľbách si tam sadne človek, ktorý bude mať pred sebou ciele a plány v súlade s očakávaniami predstaviteľov menšín i najpočetnejšej menšiny na území SR," povedal Bárdos.
Vicepremiér Čaplovič venoval podľa svojich slov veľkú pozornosť tomu, aby v Rade vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny našiel širokú podporu pre prijatie a vykonávanie zákona o štátnom jazyku. "Myslím si, že z dvanástich zástupcov národnostných menšín, okrem jednej národnostnej menšiny, sme našli spoločenský konsenzus a všetky tieto národnostné menšiny podporili prijatie novely zákona o štátnom jazyku a vykonávacie predpisy, ktoré vysvetľujú mnohé problémy, čo boli spočiatku z hľadiska paragrafov a znení nejasné," uviedol.
S Čaplovičovým tvrdením nesúhlasí Gyula Bárdos. "Nie je to celkom pravda. Poznáme vyjadrenia predstaviteľov aj iných menšín, samozrejme nie celkom oficiálne. Ale máme informácie, že ani predstavitelia iných menšín nie sú spokojní. Ale tá práca, ktorú robí pán Čaplovič s tými predstaviteľmi, ktorí sú v rade, tak má za následok to, že oni prikývnu na všetko a bez toho, že by si vypočuli názory ostatných. Vyjadrujú sa pozitívne k iniciatíve pána Čaploviča," povedal Bárdos.
V predchádzajúcom volebnom období bola podľa Čaploviča uprednostňovaná v Rade vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny maďarská menšina. "Dnes sú zástupcovia 12 národnostných menšín v paritnom zastúpení v rade vlády. A oni môžu jedine hlasovať a rozhodovať o svojich právach a samozrejme aj o zodpovednosti a úlohách," povedal Čaplovič. Dodal, že za vlády Mikuláša Dzurindu bolo v Rade šesť alebo sedem zástupcov maďarskej národnosti a po jednom zástupcovi za ostatné národnostné menšiny, prípadne niektoré menšiny nemali vôbec svojho zástupcu.
Podľa poslanca Národnej rady SR a podpredsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Gyulu Bárdosa v čase Dzurindovej vlády bola národnostná politika i komisia, ktorá fungovala na úrade vlády v oblasti národnostnej politiky taká, že všetky národnosti boli spokojné. "Nebola taká situácia ako teraz... Napríklad najpočetnejšia menšina je absolútne nespokojná s činnosťou vicepremiéra Čaploviča," zhodnotil Bárdos. Poslanec si myslí, že Čaplovič by nemal hodnotiť agendu v oblasti národnostných menšín.
"Ako jeden z predstaviteľov menšín na Slovensku, žiaľ, musím konštatovať, že pán podpredseda vlády a ani jeho kancelária nesplnili očakávania. A namiesto toho, aby chránil ľudské a menšinové práva, tak robil politiku a nerobil to, pre čo je tam, nerobil v prospech tých, ktorých by mal zastupovať. Nie sme spokojní s jeho činnosťou a dúfam, že po voľbách si tam sadne človek, ktorý bude mať pred sebou ciele a plány v súlade s očakávaniami predstaviteľov menšín i najpočetnejšej menšiny na území SR," povedal Bárdos.
Vicepremiér Čaplovič venoval podľa svojich slov veľkú pozornosť tomu, aby v Rade vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny našiel širokú podporu pre prijatie a vykonávanie zákona o štátnom jazyku. "Myslím si, že z dvanástich zástupcov národnostných menšín, okrem jednej národnostnej menšiny, sme našli spoločenský konsenzus a všetky tieto národnostné menšiny podporili prijatie novely zákona o štátnom jazyku a vykonávacie predpisy, ktoré vysvetľujú mnohé problémy, čo boli spočiatku z hľadiska paragrafov a znení nejasné," uviedol.
S Čaplovičovým tvrdením nesúhlasí Gyula Bárdos. "Nie je to celkom pravda. Poznáme vyjadrenia predstaviteľov aj iných menšín, samozrejme nie celkom oficiálne. Ale máme informácie, že ani predstavitelia iných menšín nie sú spokojní. Ale tá práca, ktorú robí pán Čaplovič s tými predstaviteľmi, ktorí sú v rade, tak má za následok to, že oni prikývnu na všetko a bez toho, že by si vypočuli názory ostatných. Vyjadrujú sa pozitívne k iniciatíve pána Čaploviča," povedal Bárdos.
