Ilustračné foto (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Slováci sa viac boja povodní ako jadrovej havárie. Strach z veľkej vody majú takmer štyri pätiny Slovákov, nukleárnej katastrofy sa obáva 12 percent ľudí. Podľa Eurobarometra, najmenej zemetrasenia a zosuvy pôdy trápia najmenej Slovákov.
Riziko povodní na Slovensku podľa odborníkov rastie, dôvodom sú stále častejšie prívalové dažde. Výstavba protipovodňovej ochrany pritom mešká, chýbajú najmä peniaze na protipovodňové stavby. Najničivejšia povodeň za posledné desiatky rokov postihla krajinu v júli 1998, keď rozvodnená riečka Svinka usmrtila vyše 50 ľudí v rómskej obci Jarovnice pri Prešove. Záplavy spôsobili miliónové škody aj začiatkom roka či v júni.
Druhou najobávanejšou katastrofou sú pre Slovákov veľké búrky a víchrice, ktorých sa obáva 67 percent opýtaných. Strach z priemyselnej nehody priznalo 43 percent oslovených, lesných požiarov sa bojí 39 percent respondentov. Zosuvy pôdy považuje za riziko šesť percent opýtaných, zemetrasení sa bojí päť percent.
Povodne boli aj na prvom mieste celoeurópskeho rebríčka prírodných a človekom spôsobených katastrof; strach z nich malo v priemere 45 percent obyvateľov členských štátov únie. Za nimi, podobne ako na Slovensku, nasledovala obava z veľkých búrok a víchric (40 percent).
Druhou najobávanejšou katastrofou sú pre Slovákov veľké búrky a víchrice, ktorých sa obáva 67 percent opýtaných. Strach z priemyselnej nehody priznalo 43 percent oslovených, lesných požiarov sa bojí 39 percent respondentov. Zosuvy pôdy považuje za riziko šesť percent opýtaných, zemetrasení sa bojí päť percent.
Povodne boli aj na prvom mieste celoeurópskeho rebríčka prírodných a človekom spôsobených katastrof; strach z nich malo v priemere 45 percent obyvateľov členských štátov únie. Za nimi, podobne ako na Slovensku, nasledovala obava z veľkých búrok a víchric (40 percent).
