Udalosti zo 17. novembra 1989
BRATISLAVA - V rebríčku hviezdnych udalostí v histórii Slovenska stojí na prvom mieste vstup do Európskej únie. Nežnú revolúciu ako symbol pádu komunizmu dávajú občania na tretiu priečku, za Slovenské národné povstanie.
Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky a agentúry Focus, ktorý sa uskutočnil v prvej polovici októbra 2009 na vzorke 1 036 dospelých obyvateľov Slovenska. Zora Bútorová z IVO pripisuje výsledky prieskumu masovej podpore Európskej únii, ľudia ju vraj vnímajú jednoznačne pozitívne. "Nespájajú si s ňou nutnosť adaptovať na všetky tie zásadné a vôbec nie jednoduché zmeny, ktorými museli ľudia prejsť od začiatku 90. rokov," povedala na dnešnej tlačovej besede Bútorová.
November 1989 hodnotí kladne 57 percent respondentov na Slovensku, záporne len 14 percent opýtaných. Podľa Bútorovej eufória z nežnej revolúcie u nás opadla s príchodom prvých ekonomických reforiem. Časom sa názory menili, výrazný rozdiel medzi priaznivcami a odporcami politickej zmeny v novembri 1989 sa prejavil až v roku 2006. V tom čase sa začali prejavovať mikroekonomické výsledky tvrdých reforiem. Zavážil aj vstup do EÚ a striedanie politických elít. "Po ôsmich rokoch vládnutia strán, ktoré niesli na svojich pleciach ťarchu nepopulárnych ekonomických reforiem, sa dostali k moci strany, ktoré sľubovali silnú ochrannú ruku štátu, sociálnu citlivosť a tak ďalej," vysvetľuje Bútorová.
Keď respondenti porovnávali vlastnú situáciu so životom podobných ľudí pred 20 rokmi, výrazná väčšina oceňovala rozšírenie možnosti študovať, pracovať alebo cestovať do zahraničia (78 percent), slobodný prístup k informáciám (70 percent), väčšiu možnosť vyjadriť svoj názor (63 percent) a slobodne sa zúčastňovať na verejnom živote (62 percent). Vlastnú životnú úroveň hodnotí lepšie ako pred nežnou revolúciou 48 percent opýtaných, ďalších 16 percent nevidí žiaden rozdiel a tretina respondentov ju vníma ako horšiu. Najkritickejšie vnímali respondenti svoje pracovné príležitosti - 25 percent ich považuje za lepšie, deväť percent za rovnaké a 61 percent za horšie.
Obyvatelia Slovenska si myslia, že po revolúcii najviac získali podnikatelia, odporcovia komunistického režimu, disidenti, veriaci, odborníci a mladí ľudia. Na opačnom póle vidia starších, ľudí s nízkym vzdelaním, poľnohospodárov či nekvalifikovaných robotníkov. "Dosť závažné je zistenie, že za 20 rokov sa posilnil názor, že pracovití, slušní a poctiví ľudia nepatria medzi tých, ktorí tými zmenami získali," tvrdí Bútorová.
November 1989 hodnotí kladne 57 percent respondentov na Slovensku, záporne len 14 percent opýtaných. Podľa Bútorovej eufória z nežnej revolúcie u nás opadla s príchodom prvých ekonomických reforiem. Časom sa názory menili, výrazný rozdiel medzi priaznivcami a odporcami politickej zmeny v novembri 1989 sa prejavil až v roku 2006. V tom čase sa začali prejavovať mikroekonomické výsledky tvrdých reforiem. Zavážil aj vstup do EÚ a striedanie politických elít. "Po ôsmich rokoch vládnutia strán, ktoré niesli na svojich pleciach ťarchu nepopulárnych ekonomických reforiem, sa dostali k moci strany, ktoré sľubovali silnú ochrannú ruku štátu, sociálnu citlivosť a tak ďalej," vysvetľuje Bútorová.
Keď respondenti porovnávali vlastnú situáciu so životom podobných ľudí pred 20 rokmi, výrazná väčšina oceňovala rozšírenie možnosti študovať, pracovať alebo cestovať do zahraničia (78 percent), slobodný prístup k informáciám (70 percent), väčšiu možnosť vyjadriť svoj názor (63 percent) a slobodne sa zúčastňovať na verejnom živote (62 percent). Vlastnú životnú úroveň hodnotí lepšie ako pred nežnou revolúciou 48 percent opýtaných, ďalších 16 percent nevidí žiaden rozdiel a tretina respondentov ju vníma ako horšiu. Najkritickejšie vnímali respondenti svoje pracovné príležitosti - 25 percent ich považuje za lepšie, deväť percent za rovnaké a 61 percent za horšie.
Obyvatelia Slovenska si myslia, že po revolúcii najviac získali podnikatelia, odporcovia komunistického režimu, disidenti, veriaci, odborníci a mladí ľudia. Na opačnom póle vidia starších, ľudí s nízkym vzdelaním, poľnohospodárov či nekvalifikovaných robotníkov. "Dosť závažné je zistenie, že za 20 rokov sa posilnil názor, že pracovití, slušní a poctiví ľudia nepatria medzi tých, ktorí tými zmenami získali," tvrdí Bútorová.
