Štát prenajímal cudzie pod cenu, teraz musí odškodňovať

Sťažovateľka Jenisová vlastní pozemky v katastri Levoče, kde v roku 1983 vybudovali záhradkovú osadu. Pozemky užívali záhradkári, ktorí sa po páde komunizmu na základe novej právnej úpravy stali nájomcami týchto pozemkov. V roku 1997 im nová legislatíva umožnila pozemky odkúpiť s tým, že pôvodným vlastníkom mal štát poskytnúť náhradné pozemky alebo peňažnú náhradu. Podobným prípadom je aj Salus, na ktorého pozemkoch v katastri Prešova vznikla záhradková osada v roku 1964. So záhradkami na svojich pozemkoch v katastri Bardejova sa musela v roku 1980 zmieriť aj Šefčíková.

Európsky súd uznal Jenisovej argumenty, že za svoju pôdu dostávala od štátu nízke nájomné. Podľa zákona mala právo na nájomné vo výške 0,01 eura do roku 2004 a vo výške 0,02 až 0,04 eura od roku 2005, čo sú približne dve percentá, respektíve deväť percent trhového nájomného, určeného znaleckým posudkom. Takéto nájomné nezohľadňuje trhové podmienky, tvrdí Európsky súd. Slovenská republika porušila Jenisovej práva na pokojné užívanie majetku. Súd zároveň uznal argumenty vlády v súvislosti s údajným porušením práv sťažovateľky pri prevode pôdy na záhradkárov. Podľa neho je táto časť sťažnosti predčasná, pretože v konaní o pozemkových úpravách ešte nebolo rozhodnuté o náhrade pre sťažovateľku. Jenisová žiadala 46 538 eur ako náhradu za pôdu, ktorá bude prevedená do vlastníctva záhradkárov a 33 141 eur ako náhradu za povinný nájom pôdy, ďalej 13 278 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a 760 eur ako náhradu nákladov a výdavkov na konanie. Európsky súd jej priznal 9 000 eur za majetkovú škodu, 1 000 eur za nemajetkovú ujmu a 300 eur za náklady a výdavky.

Salus žaloval Slovensko za neprimeranú cenu za nájomné i predaj svojich pozemkov. Európsky súd v rozsudku poukázal, že peňažná náhrada, ktorú sťažovateľ získa po prevode vlastníctva k pozemkom na záhradkárov, predstavuje 3,25 percenta trhovej ceny pozemkov, určenej znaleckým posudkom. Označil to za neprimerane nízke. ESĽP tiež upozornil, že sťažovateľ mal právo na nájomné maximálne vo výške 0,04 eura, čo je približne sedem až osem percent trhového nájomného, určeného znaleckým posudkom. Takéto nájomné podľa súdu nijako nezohľadňuje trhové podmienky. Salus požadoval 135 564 eur ako náhradu za škodu vzniknutú v dôsledku prevodu pôdy na záhradkárov a 13 278 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Európsky súd mu priznal 15 000 eur z titulu majetkovej škody a 2 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy.

V prípade Šefčíková verzus Slovensko sa sťažovateľka odvolávala na rozhodnutie pozemkového úradu, že dostane náhradu vo výške 0,249 eura za meter štvorcový, čo predstavuje 5,8 percenta trhovej ceny pozemkov. Takúto náhradu považoval Európsky súd za neprimerane nízku. Podľa zákona mala sťažovateľka právo na nájomné maximálne vo výške 0,04 eura, čo je približne 15 percent trhového nájomného. Aj Šefčíkovej dal súd za pravdu, že suma nezohľadňuje trhové podmienky. Sťažovateľka žiadala 8 188 eur ako náhradu majetkovej škody, 3 890 eur ako náhradu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť v súvislosti so zdravotnými problémami, ktoré u nej v dôsledku okolností tohto prípadu nastali. Žiadala aj 576 eur ako náhradu nákladov a výdavkov vynaložených v konaní. Európsky súd jej priznal 8 188 eur za majetkovú škodu, 2 000 eur za nemajetkovú ujmu a 500 eur za náklady a výdavky.