Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmusse (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Severoatlantická aliancia musí dosiahnuť, aby sa stal Afganistan nehostinným miestom pre teroristov. Po rokovaní Severoatlantickej rady na úrovni ministrov obrany členských štátov NATO to na tlačovej konferencii v Bratislave vyhlásil šéf aliancie Anders Fogh Rasmussen.
Sily aliancie musia prejsť do podpornej úlohy prenechať väčší priestor miestnym armádnym a policajným jednotkám, pokračoval Rasmussen. "V Afganistane nebudeme naveky," vyhlásil. Generálny tajomník aliancie sa preto ministrov snažil presvedčiť, aby podporili zriadenie nových výcvikových centier, ktoré by mali slúžiť na trénovanie afganskej armády vojakmi NATO. "Niektorí ľudia sú rozhorčení, keď požadujeme ďalšie prostriedky, a celkom ich chápem," povedal k tejto téme šéf NATO. Podpora vojaka NATO v Afganistane však podľa neho stojí až 50-krát viac ako podpora afganského vojaka. "To znamená, že je to rozumné nielen z politického, ale aj z finančného hľadiska," myslí si generálny tajomník. "Naša misia sa skončí vo chvíli, keď budú Afganci schopní prevziať zodpovednosť za svoju krajinu," dodal s tým, že tento prechod nemôže byť len "vojenský" ale aj "cezhraničný" a musí zahŕňať premenu "celej spoločnosti".
"Treba posilňovať aj vládu, ktorej by ľudia verili a ku ktorej by boli lojálni," uviedol na margo aktuálnej politickej situácie v krajine, v ktorej sa v novembri uskutoční druhé kolo prezidentských volieb. "Zhodli sme sa na potrebe požadovať od vlády v Afganistane viac, ako to bolo v prípade predchádzajúceho kabinetu," objasnil. "Nemáme názor na to, koho by si mali Afganci zvoliť, vláda však musí byť dôveryhodná predovšetkým v očiach ľudí."
Ministri podľa Rasmussena hovorili aj o novom prístupe Američanov k protiraketovej obrane, o ktorej na rokovaní hovoril predovšetkým americký minister obrany Robert Gates. "Nový systém by mohol poskytnúť európskym a americkým občanom dostatočnú ochranu pred raketovým útokom," vyhlásil šéf NATO. Generálny tajomník so zástupcami členských krajín aliancie rokoval aj o vplyve finančnej krízy na financovanie jej misií. "Potrebujeme viac kapacít a viac peňazí, ktoré minieme na obranu. A tu si dobre nepočíname. Viem, že finančná situácia je zložitá," vyhlásil Rasmussen. Podľa neho sa preto treba sústrediť na ešte väčšiu efektivitu míňaných prostriedkov.
Rasmussen po svojom úvodnom prejave odpovedal aj na viaceré otázky novinárov. Na požiadavku, aby sa vyjadril k štvrtkovému komentáru slovenského premiéra Fica, ktorý povedal, že nebude "súhlasiť s umiestnením žiadnych prvkov protiraketovej obrany v Slovenskej republike," Rasmussen uviedol: "Samozrejme, že som si robil poznámky a všimol som si, čo hovoril. Neobávam sa však, že by prišlo k podobnej požiadavke voči Slovenskej republike, alebo inej krajine."
Generálny tajomník sa v Bratislave zúčastňuje na neformálnej schôdzke ministrov obrany NATO, ktorej hlavnou témou je práve pôsobenie medzinárodnej vojenskej koalície v Afganistane. Hoci odborníci už dlhšie hovoria o potrebe posilniť medzinárodné jednotky bojujúce v Afganistane o ďalších vojakov, na bratislavskom summite by podľa kuloárnych informácií nemala žiadna krajina oznámiť vyslanie ďalších vojakov do tejto krajiny. Hlavnou témou schôdzky bola operácia ISAF v Afganistane a vývoj situácie v krajine po nedávnych prezidentských voľbách. Ministri hovorili aj o aktuálnej správe veliteľa ISAF-u Stanleyho McChrystala, ktorej hlavným posolstvom je žiadosť o vyslanie ďalších vojakov.
"Treba posilňovať aj vládu, ktorej by ľudia verili a ku ktorej by boli lojálni," uviedol na margo aktuálnej politickej situácie v krajine, v ktorej sa v novembri uskutoční druhé kolo prezidentských volieb. "Zhodli sme sa na potrebe požadovať od vlády v Afganistane viac, ako to bolo v prípade predchádzajúceho kabinetu," objasnil. "Nemáme názor na to, koho by si mali Afganci zvoliť, vláda však musí byť dôveryhodná predovšetkým v očiach ľudí."
Ministri podľa Rasmussena hovorili aj o novom prístupe Američanov k protiraketovej obrane, o ktorej na rokovaní hovoril predovšetkým americký minister obrany Robert Gates. "Nový systém by mohol poskytnúť európskym a americkým občanom dostatočnú ochranu pred raketovým útokom," vyhlásil šéf NATO. Generálny tajomník so zástupcami členských krajín aliancie rokoval aj o vplyve finančnej krízy na financovanie jej misií. "Potrebujeme viac kapacít a viac peňazí, ktoré minieme na obranu. A tu si dobre nepočíname. Viem, že finančná situácia je zložitá," vyhlásil Rasmussen. Podľa neho sa preto treba sústrediť na ešte väčšiu efektivitu míňaných prostriedkov.
Rasmussen po svojom úvodnom prejave odpovedal aj na viaceré otázky novinárov. Na požiadavku, aby sa vyjadril k štvrtkovému komentáru slovenského premiéra Fica, ktorý povedal, že nebude "súhlasiť s umiestnením žiadnych prvkov protiraketovej obrany v Slovenskej republike," Rasmussen uviedol: "Samozrejme, že som si robil poznámky a všimol som si, čo hovoril. Neobávam sa však, že by prišlo k podobnej požiadavke voči Slovenskej republike, alebo inej krajine."
Generálny tajomník sa v Bratislave zúčastňuje na neformálnej schôdzke ministrov obrany NATO, ktorej hlavnou témou je práve pôsobenie medzinárodnej vojenskej koalície v Afganistane. Hoci odborníci už dlhšie hovoria o potrebe posilniť medzinárodné jednotky bojujúce v Afganistane o ďalších vojakov, na bratislavskom summite by podľa kuloárnych informácií nemala žiadna krajina oznámiť vyslanie ďalších vojakov do tejto krajiny. Hlavnou témou schôdzky bola operácia ISAF v Afganistane a vývoj situácie v krajine po nedávnych prezidentských voľbách. Ministri hovorili aj o aktuálnej správe veliteľa ISAF-u Stanleyho McChrystala, ktorej hlavným posolstvom je žiadosť o vyslanie ďalších vojakov.
