BRATISLAVA - Koaličná ĽS-HZDS v parlamente opäť nepodporí novelu vysokoškolského zákona ministra školstva Jána Mikolaja (SNS), ktorej štvrtú verziu poslanci na septembrovej schôdzi posunuli do druhého čítania.
Po dnešnom rokovaní koaličnej rady to povedal premiér Robert Fico (Smer-SD) a predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Parlament sa nebude zaoberať ani právomocami Súdnej rady a Najvyššieho súdu. Ministerka spravodlivosti Viera Petríková (nominantka ĽS-HZDS) novelu zákona stiahla. "ĽS-HZDS zákon o vysokých školách nepodporí v parlamente, záleží od ministra školstva Jána Mikolaja, či pôjde do rokovania aj s rizikom, že zákon nemusí získať dostatočnú podporu," povedal Fico. Minister napriek tomu zmenu vysokoškolského zákona z rokovania stiahnuť nechce. "Ide o pragmatickú novelu zákona. Ja to risknem a v druhom čítaní v Národnej rade to bude," povedal Mikolaj novinárom po rokovaní vlády.
Bývalý člen ĽS-HZDS Mikolaj predkladal novelu vysokoškolského zákona do parlamentu viackrát, jej štvrtú verziu poslanci napokon na poslednej schôdzi posunuli do druhého čítania. Mečiarovmu ĽS-HZDS v poslednej verzii prekážalo, že o zaradení vysokých škôl do jednotlivých kategórií na základe kvality rozhoduje vláda a nie parlament. Poslanec ĽS-HZDS Jozef Tarčák zas žiadal, aby sa zvýšil vek profesorov - garantov na 70 zo súčasných 65 rokov. Zatiaľ čo v prípade rozhodovania o zatriedení vysokých škôl bol Mikolaj pripravený ĽS-HZDS vyhovieť, zvýšenie veku profesorov odmietol. Plénum nebude na októbrovej schôdzi rokovať ani o posilnení právomocí Najvyššieho súdu a Súdnej rady, na čele ktorých stojí exminister spravodlivosti a súčasný šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin.
Mečiar oznámil zámer stiahnuť novelu ešte pred začiatkom parlamentného rokovania. Národná rada sa mala novelou zoberať už v júni, napokon sa pre zmeny na poste ministra spravodlivosti návrh odložil. O norme sa tak malo rokovať na septembrovom zasadnutí parlamentu, rokovanie však tiež odložili. Novela zákona o sudcoch a prísediacich predpokladá, že napríklad právomoc menovať a odvolávať predsedov a podpredsedov súdov sa prenesie z ministerstva na Súdnu radu. S navrhnutou zmenou neboli v minulosti spokojní napríklad ani poslanci Smeru-SD, ale chystali sa ju podporiť. Opozícia normu kritizovala pre údajnú centralizáciu moci v justícii.
