BRUSEL/BRATISLAVA - Ministri obrany krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) sa budú vo štvrtok a v piatok v Bratislave zaoberať novými plánmi USA na vybudovanie systému protiraketovej obrany.
Biely dom minulý mesiac oznámil, že USA ustupujú od plánov na vybudovanie prvkov protiraketového štítu v Česku a Poľsku. Tieto zámery, ktoré počítali s radarom v ČR a desiatkou antirakiet v Poľsku, v minulosti veľmi ostro kritizovalo Rusko, ktoré tiež rozhodnutie Washingtonu uvítalo.
USA chcú namiesto pôvodne navrhovaného systému, presadzovaného administratívou bývalého prezidenta Georgea Busha, vytvoriť nový systém protiraketovej obrany, ktorý by bral viac do úvahy stupeň iránskej alebo inej hrozby.
"Ako viete, zmena v americkom uvažovaní o raketovej obrane zahŕňa centrálnejšiu rolu pre NATO. Vítam to. Vítam i to, že plány USA sú otvorené účasti všetkých spojencov a môžu ponúknuť ochranu všetkým spojencom," povedal v pondelkovom prejave k bratislavskému stretnutiu šéf aliancie Anders Fogh Rasmussen. Podobne ako diplomati i on pripomenul, že schôdzka bude prvou príležitosťou ministrov obrany NATO, aby mohli nový prístup USA prerokovať.
Rasmussen v tejto súvislosti povedal, že verí v "natoizáciu" európskeho systému protiraketovej obrany. Ide podľa neho o to, aby jeho plánovanie záviselo viac od NATO a aby sa diskutovalo o jeho vybudovaní takým spôsobom, ktorý by zlepšil solidaritu a rozdelenie úloh medzi spojencami a ich bezpečnosť.
Do Bratislavy by mal zrejme priletieť i šéf amerického Pentagonu Robert Gates. "Očakávame, že americký minister obrany predloží ďalšie informácie spojencom," podotkol jeden aliančný diplomat. Zatiaľ totiž vraj v NATO nie je dosť informácií o tom, ako si Washington predstavuje prepojenie vlastnej novo zvažovanej protiraketovej architektúry s alianciou.
Ide napríklad o to, akú rolu by aliancia a jej zástupcovia mali hrať vo velení a riadení amerického systému. Nedá sa však podľa diplomatov očakávať, že by debata o protiraketovom systému zachádzala do takých podrobností, ako kde by mohla byť umiestnená tá či iná časť zvažovaného systému.
K ďalším kľúčovým témam bratislavskej schôdzky bude patriť problematika situácie v Afganistane a možnosti, ako predovšetkým jej bezpečnostné aspekty zlepšiť. Z vedenia aliancie dlho zaznievajú hlasy volajúce po posilnení záväzkov, ktoré si jednotlivé krajiny pre afganskú misiu aliancie dávajú.
Vzhľadom na rozjatrenú situáciu okolo afganských prezidentských volieb, pri ktorých sa asi bude musieť pre podvody s hlasmi konať druhé kolo, sa však nedá očakávať, že by NATO rozhodlo o nejakom výraznom navýšení svojich síl pred tým, než sa situácia v tejto stredoázijskej krajine "usadí" či vyjasní.
"Myslím, že dáva zmysel držať sa prístupu, v ktorom sa uistíme, že máme jasno o politickej situácii v Afganistane pred tým, než učiníme konečné rozhodnutie o našej stratégii a počtoch vojakov," povedal šéf aliancie.
V Bratislave tak zrejme nebudú padať prísľuby ďalšieho posilnenia od jednotlivých krajín. Skôr sa budú analyzovať potreby, ktoré súčasná misia aliancie v Afganistane (ISAF) má a čo by s nimi blok mohol urobiť.
Treťou hlavnou témou stretnutia bude problematika budúcej transformácie bloku. Diplomati pripúšťajú, že aliancia sa musí vysporiadať s tým, že kvôli súčasnej hospodárskej a finančnej kríze, ale i v dôsledku rastúcich ambícií a nárokov aliancie, sa rozpočet bloku dostáva do hrozby "červených čísel".
Ministri tak budú diskutovať o tom, čo by aliancia mohla urobiť na zlepšenie svojho hospodárenia, ako "prenastaviť" jednotlivé prostriedky, či niektoré nepreniesť na bedrá členských štátov alebo či by sa nemalo začať hovoriť o navýšení spoločného rozpočtu. Toto je i za normálnych okolností veľmi citlivá debata, terajšie turbulencie vo svetovej ekonomike to však ešte o niečo viac sťažujú.
