BRATISLAVA - Kvalita demokracie na Slovensku sa za posledný štvrťrok nezhoršila, znova dostala známku 3,3. Negatívne trendy však pokračujú, ohodnotili ich už v minulom štvrťroku. "V oblasti kvality demokracie dochádza k stagnácii. Nie sú náznaky zlepšenia," vyhlásil na tlačovej besede prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.
Demokratické inštitúcie a právny štát dostali známku 3,5, ľudské a menšinové práva 3,25. Najlepšie skončila legislatíva s hodnotením 2,75 a najhoršie nezávislé médiá 3,75. Slovensko tak znovu dosiahlo najhorší výsledok od začiatku projektu IVO Barometer na začiatku roku 2008. Barometer sa vyhodnocuje každý štvrťrok, známky sa pohybujú od 1 do 5.
V treťom štvrťroku v oblasti demokratických inštitúcií a právneho štátu pretrvávali základné trendy z minulého obdobia - konfrontačný štýl vládnutia koalície, prejavy väčšinového syndrómu v parlamente, primát straníckych záujmov nad vecnými potrebami pri obsadzovaní vrcholových pozícií, tvrdí Mesežnikov. Na tlačovej besede hovoril najmä o proteste sudcov, ktorý dosiahol kolektívny a neanonymný charakter. Venoval sa aj kauzám ministerstva životného prostredia.
Ako však tvrdí Mesežnikov, kroky, ktoré vláda robí, majú síce za cieľ napraviť situáciu, no nemajú systémový charakter. Občania napriek kritike médií nechcú brať na zodpovednosť politikov, a tak sa prehlbuje znechutenie z politiky a následne nekontrolovaný výkon moci. V legislatíve za posledné tri mesiace neboli žiadne významné počiny, no pretrváva napríklad celoplošné odmietanie iniciatív opozície v parlamente, z navrhovaných zákonov ani jeden neprešiel cez tretie čítanie.
Analytik Kálmán Petöcz informoval, že v oblasti ochrany a dodržiavania ľudských a menšinových práv rezonuje najmä jazykový zákon a jeho dopad na slovensko-maďarské vzťahy, rómska otázka a neuskutočnená návšteva prezidenta Lászlóa Sólyoma v Komárne. Znepokojenie vyvolávala aj situácia v justícii, prejavy rasizmu a potlačenie niektorých káuz, napríklad v súvislosti s protestmi pri návšteve čínskeho prezidenta, kauzy františkánov alebo Hedvigy Malinovej.
"Je znepokojujúce, že aj po troch rokoch nie je kauza Hedvigy Malinovej doriešená," vyhlásil Petöcz. Ako ďalej tvrdí, slovensko-maďarské vzťahy dosiahli historické dno v posledných jedenástich augustových dňoch, od začiatku kritiky na návštevu Sólyoma až po protesty proti jazykovému zákonu. "Jazykový zákon obsahuje niekoľko pozitívnych ustanovení, no najväčší problém je v motivácii, zdôvodnení, že práva Slovákov z juhu sú v jazykovej rovine porušované," dodal Petöcz.
Slovensko začalo v júni predsedať Dekáde inklúzie Rómov 2005 - 2015, no ako tvrdí analytik, nevie, či sú nástroje, ktoré používa vláda, efektívne. Problémom totiž nie je národnostná identita ale marginalizované komunity. Aj v treťom štvrťroku pokračoval tlak na médiá zo strany politických elít prostredníctvom verbálnych atakov aj súdnych rozhodnutí, najmä zo strany premiéra Roberta Fica a bývalého šéfa justície a súčasného šéfa Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina.
Povedal to analytik Miroslav Kollár. Verejnoprávna televízia a rozhlas sa snažili vysporiadať sa s ministerským návrhom zmluvy o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti. Manažment televízie navyše čelil kritike zo strany Rady STV, Rady pre vysielanie a retransmisiu a profesijných organizácií najmä za vystupovanie premiéra v diskusných reláciách , kde nemal žiadneho oponenta. Problémom je aj legislatíva v mediálnej oblasti - nielen jazykový zákon, ale aj návrh novely zákona o vysielaní a retransmisii, dodal Kollár. Do hodnotenia sa síce nezapočítava zahraničná politika, no aj tak ju analyzujú.
Ako tvrdí čestný prezident IVO Martin Bútora, zahraničnú politiku nemožno hodnotiť negatívne. Pokračuje jasná podpora Balkánu, ktorá sa už možno prejaví prijatím Chorvátska do Európskej únie, ukázala sa otvorením zastupiteľstiev v Albánsku a Macedónsku ako aj zrušením víz pre Srbsko, Čiernu Horu a Macedónsko od 1. januára 2010. Komplikovanejšia je podľa Bútoru pomoc Ukrajine, ktorá je sama "v politickom virvare pred prezidentskými voľbami".
Hrozbou je možná nová plynová kríza, ale aj diskusie okolo dovoznej prirážky. Rusko považujú Slováci za nespoľahlivé. Rusko vyslovilo podporu Slovákom v slovensko-maďarskom konflikte, čo sa nám podľa Bútoru nemusí vyplatiť a "je to krátkozraké". Ako ďalej tvrdí, Maďarsko prejavuje snahu o "podávanie rúk". Pre krízu sú v návrhu budúcoročného rozpočtu najväčšie škrty v kapitole obrany, čo asi ohrozí zahraničné projekty, a v oblasti rozvojovej pomoci, najmä bilaterálnej, čo je až o 60 percent.
Slovensko by v roku 2010 malo podľa medzinárodných záväzkov na oficiálnu rozvojovú pomoc dať 130 miliónov eur, no vyčlenených je len 53,6 milióna. Na ministerstvo sa už zniesla aj kritika mimovládnych organizácií, budúci rok je navyše európskym rokom boja proti chudobe a sociálnej exklúzii. Španielsko ako budúca predsednícka krajina EÚ už avizovalo, že by rozvojovú pomoc chcelo ešte zvýšiť. "Najvyššie reprezentácie nie sú ochotné vziať do úvahy rozvojovú pomoc. Je to podcenenie dobrého mena Slovenska," uzavrel Bútora.
