Ilustračné foto (Zdroj: Jupiterimages)
BRATISLAVA - Na prípravu dokumentov a špeciálnych máp, ktoré v budúcnosti prispejú k ochrane ľudí a majetku pred povodňami, by sa malo len v nasledujúcich troch rokoch použiť 16,45 milióna eur (vyše 495 miliónov Sk).
Vyplýva to z návrhu zákona o ochrane pred povodňami, ktorý dnes schválila vláda. Norma tiež spresnila povinnosti ministerstiev, správcov tokov, samosprávy i jednotlivcov pri prevencii pred povodňami či počas samotných záchranných prác. Ak návrh podporia poslanci, začne platiť od decembra.
Výstavba protipovodňovej ochrany na Slovensku mešká oproti pôvodným zámerom z roku 2000, chýbajú najmä peniaze na výstavbu protipovodňových stavieb. Odborníci pritom upozorňujú, že riziko povodní sa aj pre stále častejšie prívalové dažde zvyšuje. Najničivejšia povodeň za posledné desiatky rokov postihla krajinu v júli 1998, rozvodnená riečka Svinka vtedy usmrtila vyše 50 ľudí v rómskej obci Jarovnice pri Prešove. Záplavy spôsobili miliónové škody aj začiatkom roka či v júni. Za predchádzajúcich 13 rokov sa na povodňové zabezpečovacie a záchranné práce použilo celkovo viac ako 53 miliónov eur (1,6 miliardy Sk).
Odborníci z viacerých inštitúcií by mali v nasledujúcich šiestich rokoch vypracovať materiál o rizikových oblastiach Slovenska či špeciálne mapy s predpokladaným rozsahom a možnými následkami záplav; počíta sa aj s plánmi o preventívnych a ochranných opatreniach pred povodňami.
Norma predpokladá aj pravidelné kontroly na zisťovanie nedostatkov, ktoré zvyšujú riziko povodní v kritických oblastiach. Kontroly by sa mali konať najmenej raz za dva roky a vždy po skončení prípadných povodní. Kontrolóri budú okrem iného preverovať aj to, či stavby v blízkosti riek a potokov majú stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Pokuty budú môcť okrem úradov životného prostredia udeľovať v prípade schválenie zákona parlamentom aj obce; ministerstvo životného prostredia odhaduje celkový ročný príjem od 150.000 eur (4,5 milióna Sk) do 750.000 eur (22,6 milióna Sk).
Zákon kladie dôraz najmä na preventívne opatrenia, financovať by sa mali z peňazí štátu a Európskej únie prostredníctvom grantov. Správcovia vodných tokov či samosprávy by mali intenzívnejšie spolupracovať napríklad pri úpravách vodných tokov, odstraňovaní nánosov z riečnych korýt či pri výstavbe a rekonštrukcii ochranných hrádzí a protipovodňových línií. Peniaze na preventívne opatrenia možno čerpať z peňazí štátu a Európskej únie.
Výstavba protipovodňovej ochrany na Slovensku mešká oproti pôvodným zámerom z roku 2000, chýbajú najmä peniaze na výstavbu protipovodňových stavieb. Odborníci pritom upozorňujú, že riziko povodní sa aj pre stále častejšie prívalové dažde zvyšuje. Najničivejšia povodeň za posledné desiatky rokov postihla krajinu v júli 1998, rozvodnená riečka Svinka vtedy usmrtila vyše 50 ľudí v rómskej obci Jarovnice pri Prešove. Záplavy spôsobili miliónové škody aj začiatkom roka či v júni. Za predchádzajúcich 13 rokov sa na povodňové zabezpečovacie a záchranné práce použilo celkovo viac ako 53 miliónov eur (1,6 miliardy Sk).
Odborníci z viacerých inštitúcií by mali v nasledujúcich šiestich rokoch vypracovať materiál o rizikových oblastiach Slovenska či špeciálne mapy s predpokladaným rozsahom a možnými následkami záplav; počíta sa aj s plánmi o preventívnych a ochranných opatreniach pred povodňami.
Norma predpokladá aj pravidelné kontroly na zisťovanie nedostatkov, ktoré zvyšujú riziko povodní v kritických oblastiach. Kontroly by sa mali konať najmenej raz za dva roky a vždy po skončení prípadných povodní. Kontrolóri budú okrem iného preverovať aj to, či stavby v blízkosti riek a potokov majú stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Pokuty budú môcť okrem úradov životného prostredia udeľovať v prípade schválenie zákona parlamentom aj obce; ministerstvo životného prostredia odhaduje celkový ročný príjem od 150.000 eur (4,5 milióna Sk) do 750.000 eur (22,6 milióna Sk).
Zákon kladie dôraz najmä na preventívne opatrenia, financovať by sa mali z peňazí štátu a Európskej únie prostredníctvom grantov. Správcovia vodných tokov či samosprávy by mali intenzívnejšie spolupracovať napríklad pri úpravách vodných tokov, odstraňovaní nánosov z riečnych korýt či pri výstavbe a rekonštrukcii ochranných hrádzí a protipovodňových línií. Peniaze na preventívne opatrenia možno čerpať z peňazí štátu a Európskej únie.
