BRATISLAVA - Niekoľkoročný úbytok učiteľov v regionálnom školstve sa zastavil, pedagógov za prvých šesť mesiacov tohto roka v porovnaní s vlaňajškom mierne pribudlo. Informoval o tom predseda školských odborárov Ján Gašperan.
Najväčší nárast zaznamenali škôlky, mierne sa zvýšil aj počet učiteľov základných škôl. Naopak, vyučujúcich na stredných školách ubudlo. Dôvodom je najmä postupný nástup silnejších populačných ročníkov do škôlok a základných škôl. Od druhej polovice 90. rokov minulého storočia počet živonarodených detí podľa Výskumného demografického centra klesal na historické minimum v roku 2002.
Odvtedy sa s výnimkou roku 2006, keď štatistici zaznamenali mierny pokles, zvyšoval na vlaňajších 57.360 novorodencov. V krajine sa však stále znižuje pomer detí do 14 rokov k celkovej populácii. "Po rokoch úbytku zamestnancov nastal v regionálnom školstve celkovo mierny nárast, situácia sa s výnimkou stredných škôl začína stabilizovať," povedal Gašperan. Za prvých šesť mesiacov sa podľa odborárskych štatistík počet učiteľov aj nepedagogických zamestnancov v regionálnom školstve zvýšil oproti vlaňajšiemu obdobiu o 0,7 percenta na 129.307. Za predchádzajúcich desať rokov, roky 1999 až 2008, pritom z regionálneho školstva musela časť zamestnancov odísť.
"Dôvodom bol pokles detí, zlučovanie či rušenie škôl a zvýšenie vyučovacej povinnosti o hodinu," dodal Gašperan. K tohtoročnému obratu podľa neho prispel nielen demografický vývoj, ale aj reforma vzdelávania a s ňou spojené znižovanie počtu žiakov v triedach. Najväčší nárast zamestnancov evidovali podľa odborárskych štatistík škôlky, miernejšie zvýšenie pracovníkov o necelé tri stovky zaznamenali aj základné školy.
Naopak, na gymnáziách a stredných odborných školách sa počet učiteľov a nepedagogických zamestnancov znížil za sledované obdobie o tri percentá na 31.540. "Dôvodom je pretrvávajúci úbytok žiakov, pričom reforma sa ešte neprejavila," dodal Gašperan. Niektorým základných školám najmä v Bratislavskom kraji však podľa oslovených riaditeľov stále chýbajú učitelia v súčasnosti kľúčových predmetov, ako sú cudzie jazyky a informatika. "Zohnať informatika či jazykára je stále problém," povedala zástupkyňa riaditeľky bratislavskej základnej školy Jelenia Daša Šurdová-Gajdošíková. S informatikou vraj nemajú problém len vďaka učiteľom, ktorí si doplnili vzdelanie.
"Informatici či jazykári odchádzajú do súkromnej sféry," reagovala riaditeľka piešťanskej základnej školy Gizela Talačová. Opačná situácia je na stredných školách, kde pre úbytok žiakov prepúšťajú učiteľov. "S jazykármi ani informatikmi nemáme problém, dokonca si môžeme vyberať," tvrdila zástupkyňa riaditeľa prešovskej Obchodnej akadémie Ľubica Svätojánska.
Odborne sa cudzie jazyky a informatika učia aj na strednej odbornej škole podnikania v Žiline. Na školách však učia väčšinou ženy, vysoký zostáva aj priemerný vek učiteľov. Oslovení zástupcovia škôl i školskí odborári sa zhodli, že problémom sú nízke platy. Priemerný plat učiteľov za prvý polrok bol však vyšší ako priemerná mzda 721,4 eura (21.733 Sk) v hospodárstve; menej zarobili v priemere učiteľky v škôlke.
