Ilustračná foto (Zdroj: Jupiterimages)
BRATISLAVA - Čítanie, počítanie či vlastnoručný podpis už nie sú u mnohých škôlkarov ničím neobvyklým. Detí v predškolskom veku, ktoré dokážu prečítať jednoduché vety či sčítavať a odčítavať do desať, vraj pribúda.
Vyplynulo to z ankety medzi zástupcami materských škôl. Odborníci za tým vidia najmä iniciatívu rodičov a ich vyššiu informovanosť o dôležitosti jednotlivých vývinových období dieťaťa.
Nárast počtu predškolákov so základmi čítania, písania či počítania potvrdzujú aj učitelia prvých ročníkov základných škôl; podľa nich však zároveň pribúda detí s poruchami reči, ako sú napríklad zajakávanie sa či nesprávna výslovnosť hlások pre pasívne získavanie vedomostí z televízie a internetu. Zatiaľ čo škôlkari vedia viac ako ich rovesníci pred desiatimi rokmi, pätnásťroční školáci dosahujú podľa medzinárodných testovaní PISA priemerné až podpriemerné výsledky v schopnosti využívať v praxi vedomosti z matematiky, prečítaného textu či vedecké poznatky.
"(Malých) detí, ktoré vedia čítať, písať či počítať, jednoznačne pribúda," povedala zástupkyňa pedagogického vedenia Lucia Fuseková zo súkromnej škôlky Felix v Bratislave. Poznamenala, že znalosťami abecedy či schopnosťou prečítať jednoduché slová a vety sa dnes môžu pochváliť aj troj či štvorročné deti. Podobnú skúsenosť má aj riaditeľka cirkevnej materskej školy v Košiciach Dana Heskeová, podľa ktorej sú tieto prípady častejšie ako v minulosti. Potvrdzujú to údajne aj testy zrelosti, v ktorých deti dosahujú dobré výsledky.
Hlavná iniciatíva však podľa psychologičky Zuzany Vojtovej vychádza od rodičov a súvisí nielen s ich vyššou vzdelanosťou, ale aj informovanosťou. "Predškolskému veku sa v poslednom období pripisuje zvýšený význam, značná je tiež popularizácia tém o výchove a rozvoji dieťaťa," uviedla odborníčka z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave.
Nemalý podiel má na tom podľa Vojtovej tiež bohatá ponuka rôznych aktivít a interaktívnych hračiek už pre bábätká; predškoláci zas môžu pracovať napríklad s počítačmi, vďaka ktorým sa naučia abecedu, písať a čítať. Poznamenala, že vedomosti a schopnosti škôlkarov pozitívne ovplyvňuje aj ponuka krúžkov od gymnastiky, tanečného, hudobného či výtvarného krúžku až po cudzie jazyky. "Pribúdajú tiež rodiny, ktoré vychovávajú svoje ratolesti bilingválne," dodala.
Rodičia by však pri výchove detí nemali zabúdať na ich potreby. "Dôležitá je miera, priveľa aktivít totiž môže u detí vyvolať zbytočný stres a napätie," upozornila Vojtová. Rodičom preto odporučila, aby si prostredníctvom svojich ratolestí nerealizovali vlastné ambície, ale prispôsobovali aktivity detským potrebám a špecifikám.
Na Slovensku bolo v minulom školskom roku 2871 štátnych, súkromných a cirkevných škôlok, ktoré navštevovalo takmer 140.000 detí.
Nárast počtu predškolákov so základmi čítania, písania či počítania potvrdzujú aj učitelia prvých ročníkov základných škôl; podľa nich však zároveň pribúda detí s poruchami reči, ako sú napríklad zajakávanie sa či nesprávna výslovnosť hlások pre pasívne získavanie vedomostí z televízie a internetu. Zatiaľ čo škôlkari vedia viac ako ich rovesníci pred desiatimi rokmi, pätnásťroční školáci dosahujú podľa medzinárodných testovaní PISA priemerné až podpriemerné výsledky v schopnosti využívať v praxi vedomosti z matematiky, prečítaného textu či vedecké poznatky.
"(Malých) detí, ktoré vedia čítať, písať či počítať, jednoznačne pribúda," povedala zástupkyňa pedagogického vedenia Lucia Fuseková zo súkromnej škôlky Felix v Bratislave. Poznamenala, že znalosťami abecedy či schopnosťou prečítať jednoduché slová a vety sa dnes môžu pochváliť aj troj či štvorročné deti. Podobnú skúsenosť má aj riaditeľka cirkevnej materskej školy v Košiciach Dana Heskeová, podľa ktorej sú tieto prípady častejšie ako v minulosti. Potvrdzujú to údajne aj testy zrelosti, v ktorých deti dosahujú dobré výsledky.
Hlavná iniciatíva však podľa psychologičky Zuzany Vojtovej vychádza od rodičov a súvisí nielen s ich vyššou vzdelanosťou, ale aj informovanosťou. "Predškolskému veku sa v poslednom období pripisuje zvýšený význam, značná je tiež popularizácia tém o výchove a rozvoji dieťaťa," uviedla odborníčka z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave.
Nemalý podiel má na tom podľa Vojtovej tiež bohatá ponuka rôznych aktivít a interaktívnych hračiek už pre bábätká; predškoláci zas môžu pracovať napríklad s počítačmi, vďaka ktorým sa naučia abecedu, písať a čítať. Poznamenala, že vedomosti a schopnosti škôlkarov pozitívne ovplyvňuje aj ponuka krúžkov od gymnastiky, tanečného, hudobného či výtvarného krúžku až po cudzie jazyky. "Pribúdajú tiež rodiny, ktoré vychovávajú svoje ratolesti bilingválne," dodala.
Rodičia by však pri výchove detí nemali zabúdať na ich potreby. "Dôležitá je miera, priveľa aktivít totiž môže u detí vyvolať zbytočný stres a napätie," upozornila Vojtová. Rodičom preto odporučila, aby si prostredníctvom svojich ratolestí nerealizovali vlastné ambície, ale prispôsobovali aktivity detským potrebám a špecifikám.
Na Slovensku bolo v minulom školskom roku 2871 štátnych, súkromných a cirkevných škôlok, ktoré navštevovalo takmer 140.000 detí.
