Ilustračné Foto (Zdroj: Profimedia)
BRATISLAVA - Slovensko zaostáva v starostlivosti o chrup detí za vyspelejšími krajinami Európy. Napríklad Dánsko dokázalo od roku 1983 do roku 2000 znížiť priemerný počet zubných kazov detí z približne šiestich na zhruba dva.
Na Slovensku naopak ostal zachovaný priemer viac než štyri kazy na každé dieťa. Novinárom to dnes povedala hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre stomatológiu Neda Markovská. V najbližšom období sa podľa odborníkov situácia zrejme nezlepší.
"Bez zubného kazu by malo byť 90 percent päťročných detí. My sme mali 19 percent," zhrnula Markovská výsledky prieskumu z druhej polovice deväťdesiatych rokov. Novšie údaje k dispozícii podľa nej nie sú a mal by ich priniesť až pripravovaný prieskum, do ktorého by sa od októbra malo postupne zapojiť asi 3000 detí.
Príčinou nedostatočnej starostlivosti o chrup je podľa Markovskej nezáujem rodičov a aj nízke ohodnotenie lekárov za ošetrovanie detských pacientov. Ošetrovať deti, ktoré sa neraz vŕtaniu alebo trhaniu zubov bránia, je totiž náročnejšie než dospelých, dodala.
Ošetrenie zubných kazov bude pritom pre ľudí podľa viceprezidenta Slovenskej komory zubných lekárov Alexandra Bednárika čoraz komplikovanejšie. Priemerný vek stomatológov sa totiž zvyšuje a odchádzajúcich zubárov nemá kto nahradiť, poznamenal. Ak sa trend nezmení, v priebehu desiatich rokov môže ubudnúť asi polovica z terajších zhruba 3000 stomatológov. Lekárskym fakultám totiž chýbajú napríklad peniaze na lepšie ohodnotenie pedagógov, ktorí preto uprednostňujú pred výučbou privátnu prax, povedala Markovská.
Najúčinnejšou metódou predchádzania vzniku kazu je podľa zubárov pravidelné umývanie chrupu.
"Bez zubného kazu by malo byť 90 percent päťročných detí. My sme mali 19 percent," zhrnula Markovská výsledky prieskumu z druhej polovice deväťdesiatych rokov. Novšie údaje k dispozícii podľa nej nie sú a mal by ich priniesť až pripravovaný prieskum, do ktorého by sa od októbra malo postupne zapojiť asi 3000 detí.
Príčinou nedostatočnej starostlivosti o chrup je podľa Markovskej nezáujem rodičov a aj nízke ohodnotenie lekárov za ošetrovanie detských pacientov. Ošetrovať deti, ktoré sa neraz vŕtaniu alebo trhaniu zubov bránia, je totiž náročnejšie než dospelých, dodala.
Ošetrenie zubných kazov bude pritom pre ľudí podľa viceprezidenta Slovenskej komory zubných lekárov Alexandra Bednárika čoraz komplikovanejšie. Priemerný vek stomatológov sa totiž zvyšuje a odchádzajúcich zubárov nemá kto nahradiť, poznamenal. Ak sa trend nezmení, v priebehu desiatich rokov môže ubudnúť asi polovica z terajších zhruba 3000 stomatológov. Lekárskym fakultám totiž chýbajú napríklad peniaze na lepšie ohodnotenie pedagógov, ktorí preto uprednostňujú pred výučbou privátnu prax, povedala Markovská.
Najúčinnejšou metódou predchádzania vzniku kazu je podľa zubárov pravidelné umývanie chrupu.
