Tibetský vodca XIV. dalajláma Tändzin Gjamccho (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA – Každý má právo na šťastie aj schopnosť byť šťastným, odkázal dnes Slovákom na stretnutí so stovkami ľudí v športovej hale v Bratislave na Pasienkoch štrnásty dalajláma, duchovný a politický vodca Tibetu.
„Všetci máme v sebe potenciál radosti a vnútorného pokoja, aj keď na to pod ťarchou starostí a bolesti zabúdame,“ uviedol. Základnou podmienkou radosti je pokojná myseľ a súcitenie. Zároveň sú veľmi lacným liekom - posilňujú náš imunitný systém. Neznamená to, že nebudete potrebovať lekára, ale rýchlo sa zotavíte.
Keď máte pokojnú myseľ, nie ste v strese, nemáte strach, krvný obeh sa stabilizuje, povedal dalajláma. Súcitením sa človek otvára druhým. Ak nie sme dostatočne otvorení, príliš sústredení na seba, vytvárame si problémy – hnev, žiarlivosť, nenávisť. Keď vznikli problémy, niečo nebolo v poriadku s našou emocionálnou motiváciou. Vyhli by sme sa im, ak by sme dokázali vnímať druhých ako súčasť seba samého, tvrdí nositeľ Nobelovej ceny za
Vysvetlil, že ľútosť nie je súcitenie, lebo v nej je pocit nadradenosti. „Nám ide o skutočný súcit k druhým, že sa do hĺbky zaoberáme bolesťou druhej bytosti a snažíme sa jej od bolesti pomôcť, aby bola šťastná“. Ďalším posolstvom, ktoré sa snaží pripomínať pri cestách po svete, je harmónia medzi cirkvami. Rôzne filozofie majú podľa neho spoločné posolstvo – lásku, dobro, súcit, pomoc druhým a pokoj v duši. Tieto hodnoty môže rovnako dobre uplatňovať aj neveriaci človek.
Dalajláma pôsobí radostne, žartuje, priznáva ale, že aj on býva nahnevaný. Vtedy je lepšie povedať možno pár nie príliš príjemných slov, no nenechávať hnev v sebe. A čo nás má naučiť súčasná hospodárska kríza? „To skutočne neviem,“ povedal s úsmevom. V skutočnosti ale vidí za krízou jasné príčiny – hrabivosť, posadnutosť sebou a hmotným prospechom, špekulovanie, nedostatok transparentnosti. Pravda, povedaná na začiatku krízy, by bola tiež mnohým pomohla, dodal.
Dalajláma podčiarkol význam vnútornej krásy človeka. Spomenul príbeh známeho, ktorý prestal byť mníchom, aby sa oženil. Keď ho stretol, dalajláma si ho doberal: Už nie si mníchom, ale tá tvoja žena nie je ktovie ako krásna. „Zvonka možno nie je najkrajšia, ale mne sa veľmi páči jej vnútorná krása,“ odpovedal muž. Pred odchodom z druhého stretnutia s verejnosťou na bratislavských Pasienkoch poradil rodičom, aby dávali svojim deťom čo najviac lásky. Ich deti budú šťastné a bezpečné aj keď vyrastú a tak budú ovplyvňovať aj dnešný prepojený svet.
Tibetský exilový vodca ukončí druhú návštevu SR vo štvrtok, keď odletí do Prahy. Včera prevzal Medzinárodnú cenu Jána Langoša, s ktorým sa stretol pri prvej návšteve Slovenska pred deviatimi rokmi. Zišiel sa aj s opozíciou, vládna koalícia reagovala na pozvánky Nadácie Jána Langoša zdôraznením princípu jednej Číny a Tibetu ako jeho integrálnej súčasti. Predseda európskeho výboru parlamentu Milan Urbáni z HZDS dodal, že aj keby nebol v koalícii, ktorá sa s dalajlámom nestretáva, pozvanie by neprijal, pretože vyznáva iné hodnoty ako dalajláma.
Keď máte pokojnú myseľ, nie ste v strese, nemáte strach, krvný obeh sa stabilizuje, povedal dalajláma. Súcitením sa človek otvára druhým. Ak nie sme dostatočne otvorení, príliš sústredení na seba, vytvárame si problémy – hnev, žiarlivosť, nenávisť. Keď vznikli problémy, niečo nebolo v poriadku s našou emocionálnou motiváciou. Vyhli by sme sa im, ak by sme dokázali vnímať druhých ako súčasť seba samého, tvrdí nositeľ Nobelovej ceny za
Vysvetlil, že ľútosť nie je súcitenie, lebo v nej je pocit nadradenosti. „Nám ide o skutočný súcit k druhým, že sa do hĺbky zaoberáme bolesťou druhej bytosti a snažíme sa jej od bolesti pomôcť, aby bola šťastná“. Ďalším posolstvom, ktoré sa snaží pripomínať pri cestách po svete, je harmónia medzi cirkvami. Rôzne filozofie majú podľa neho spoločné posolstvo – lásku, dobro, súcit, pomoc druhým a pokoj v duši. Tieto hodnoty môže rovnako dobre uplatňovať aj neveriaci človek.
Dalajláma pôsobí radostne, žartuje, priznáva ale, že aj on býva nahnevaný. Vtedy je lepšie povedať možno pár nie príliš príjemných slov, no nenechávať hnev v sebe. A čo nás má naučiť súčasná hospodárska kríza? „To skutočne neviem,“ povedal s úsmevom. V skutočnosti ale vidí za krízou jasné príčiny – hrabivosť, posadnutosť sebou a hmotným prospechom, špekulovanie, nedostatok transparentnosti. Pravda, povedaná na začiatku krízy, by bola tiež mnohým pomohla, dodal.
Dalajláma podčiarkol význam vnútornej krásy človeka. Spomenul príbeh známeho, ktorý prestal byť mníchom, aby sa oženil. Keď ho stretol, dalajláma si ho doberal: Už nie si mníchom, ale tá tvoja žena nie je ktovie ako krásna. „Zvonka možno nie je najkrajšia, ale mne sa veľmi páči jej vnútorná krása,“ odpovedal muž. Pred odchodom z druhého stretnutia s verejnosťou na bratislavských Pasienkoch poradil rodičom, aby dávali svojim deťom čo najviac lásky. Ich deti budú šťastné a bezpečné aj keď vyrastú a tak budú ovplyvňovať aj dnešný prepojený svet.
Tibetský exilový vodca ukončí druhú návštevu SR vo štvrtok, keď odletí do Prahy. Včera prevzal Medzinárodnú cenu Jána Langoša, s ktorým sa stretol pri prvej návšteve Slovenska pred deviatimi rokmi. Zišiel sa aj s opozíciou, vládna koalícia reagovala na pozvánky Nadácie Jána Langoša zdôraznením princípu jednej Číny a Tibetu ako jeho integrálnej súčasti. Predseda európskeho výboru parlamentu Milan Urbáni z HZDS dodal, že aj keby nebol v koalícii, ktorá sa s dalajlámom nestretáva, pozvanie by neprijal, pretože vyznáva iné hodnoty ako dalajláma.
