NR SR (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Hoci ministerstvo spravodlivosti pripravuje nové znenie zákona o preukazovaní majetku už zhruba rok, nie je isté či bude na schválenie parlamentu predložený ešte toto volebné obdobie.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa pritom v minulosti viackrát vyjadril, že norma je potrebná. Podľa opozície však vláda zákon v skutočnosti prijať nechce. Zákon, ktorý by umožňoval odhaľovanie majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov, odmietol pred rokom Ústavný súd.
"Bude treba široký konsens," poznamenala štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Anna Vitteková (Smer-SD), ktorá nevedela povedať či sa zákon podarí predložiť do konca volebného obdobia. Parlamentné voľby sú naplánované v priebehu budúceho roka.
Ministerstvo spravodlivosti chce dať najskôr posúdiť legislatívny zámer Rade Európy. Chce sa tým vyhnúť možným sťažnostiam ľudí, ktorých by tento zákon mohol postihnúť, dodala Vitteková.
V prípade, že Rada Európy zámer schváli, úrad Viery Petríkovej zámer predloží vláde približne v októbri, odhadla Vitteková. Až potom ministerstvo spracuje celé znenie zákona a predloží ho na definitívne schválenie vláde, uzavrela. Ministerka Petríková je nominantka ĽS-HZDS. Strana zákon v minulosti kritizovala.
Opozícia vládu obviňuje, že zákon prijať nechce. "Do konca volebného obdobia zákon prijatý nebude. Vláda hrá na čas, čo nie je prekvapujúce, keďže sa takýto zákon boja prijať," povedal ČTK bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH). KDH chce na jeseň do parlamentu predložiť svoj zákon o preukazovaní majetku. Podľa Lipšica bude identický s tým, ktorý parlament už raz odmietol. "Poslanci rozhodnú. Ja si však ilúzie nerobím," dodal.
Na septembrovú schôdzu parlamentu podobný zákon opäť predložili nezávislí poslanci Pavol Minárik a Vladimír Palko. Ich predlohu v minulosti parlament odmietol.
Ústavný súd rozhodol vlani začiatkom septembra, že zákon o preukazovaní by neprimerane zasiahol do vlastníckych práv a mohol by porušiť princípy právneho štátu. Normu predkladal ešte Fico ako opozičný poslanec. Na rozhodnutie súdu sa čakalo tri roky.
Sporný zákon mal umožniť úradom jednoduchšie siahnuť na majetok ľuďom, ktorí by nevedeli zdokladovať, ako naň zarobili. Norma sa mala vzťahovať na majetok vyšší ako tisícnásobok minimálnej mzdy (v súčasnosti teda 8,9 milióna korún, čo je 295.500 eur).
"Bude treba široký konsens," poznamenala štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Anna Vitteková (Smer-SD), ktorá nevedela povedať či sa zákon podarí predložiť do konca volebného obdobia. Parlamentné voľby sú naplánované v priebehu budúceho roka.
Ministerstvo spravodlivosti chce dať najskôr posúdiť legislatívny zámer Rade Európy. Chce sa tým vyhnúť možným sťažnostiam ľudí, ktorých by tento zákon mohol postihnúť, dodala Vitteková.
V prípade, že Rada Európy zámer schváli, úrad Viery Petríkovej zámer predloží vláde približne v októbri, odhadla Vitteková. Až potom ministerstvo spracuje celé znenie zákona a predloží ho na definitívne schválenie vláde, uzavrela. Ministerka Petríková je nominantka ĽS-HZDS. Strana zákon v minulosti kritizovala.
Opozícia vládu obviňuje, že zákon prijať nechce. "Do konca volebného obdobia zákon prijatý nebude. Vláda hrá na čas, čo nie je prekvapujúce, keďže sa takýto zákon boja prijať," povedal ČTK bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH). KDH chce na jeseň do parlamentu predložiť svoj zákon o preukazovaní majetku. Podľa Lipšica bude identický s tým, ktorý parlament už raz odmietol. "Poslanci rozhodnú. Ja si však ilúzie nerobím," dodal.
Na septembrovú schôdzu parlamentu podobný zákon opäť predložili nezávislí poslanci Pavol Minárik a Vladimír Palko. Ich predlohu v minulosti parlament odmietol.
Ústavný súd rozhodol vlani začiatkom septembra, že zákon o preukazovaní by neprimerane zasiahol do vlastníckych práv a mohol by porušiť princípy právneho štátu. Normu predkladal ešte Fico ako opozičný poslanec. Na rozhodnutie súdu sa čakalo tri roky.
Sporný zákon mal umožniť úradom jednoduchšie siahnuť na majetok ľuďom, ktorí by nevedeli zdokladovať, ako naň zarobili. Norma sa mala vzťahovať na majetok vyšší ako tisícnásobok minimálnej mzdy (v súčasnosti teda 8,9 milióna korún, čo je 295.500 eur).
