Martin Fronc
BRATISLAVA - Vláda by mala dnes opäť rozhodovať o zavedení školného za vysokoškolské štúdium. Na rokovanie totiž predkladá minister školstva Martin Fronc zákon o študentských pôžičkách, ktorý poplatky zavádza.
Fronc očakáva diskusiu najmä o návrhu na zrovnoprávnenie financovania verejných a súkromných vysokých škôl. So spolupredkladateľom, ministrom financií Ivanom Miklošom predložili v tejto časti zákon s tromi alternatívami.
Ministri budú teda rozhodovať o tom, či budú súkromné a verejné školy zrovnoprávnené pri financovaní alebo zostane zachovaný súčasný stav, kedy súkromné školy môžu, ale nemusia dostávať peniaze od štátu. Tretia alternatíva hovorí o tom, že ak by súkromné školy vyberali poplatky nad rámec zákonom stanovenej hranice, tak o to menej by dostávali prostriedkov od štátu. So zrovnoprávnením pritom nesúhlasia ani predstavitelia reprezentácií vysokých škôl - Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl ani Študentskej rady vysokých škôl.
Zákon zavádza poplatky za štúdium, pričom ich maximálna hranica bude 26 tisíc korún. Výšku školného však môžu školy určovať ľubovoľne, a to v rozmedzí 0 až 30 percent súčasných nákladov.
Nulovú hranicu poplatku budú môcť školy stanoviť len počas dvojročnej prechodnej lehoty, potom bude minimálna hranica 5 percent nákladov na štúdium. Na platenie poplatkov si budú môcť zobrať vysokoškoláci pôžičky. Zároveň zostane zachovaný aj súčasný pôžičkový fond, z ktorého si študenti budú môcť požičiavať na náklady na štúdium.
Fronc argumentuje, že zákon okrem platenia zavádza aj podporný sociálny systém. Sociálne štipendiá bude môcť poberať podľa ministra 30 až 35 percent študentov, pričom ich maximálna výška je určená životným minimom - 6780 korún. Upozorňuje tiež na zásadu, že 30 percent prostriedkov z vybraných poplatkov budú musieť vysoké školy určiť na motivačné prospechové štipendiá.
O použití zvyšných 70 percent budú do veľkej miery rozhodovať samotní študenti, ktorí budú mať dokonca aj právo veta, kam peniaze pôjdu. Tieto prostriedky by mali byť určené na rozvoj škôl.
Ministri budú teda rozhodovať o tom, či budú súkromné a verejné školy zrovnoprávnené pri financovaní alebo zostane zachovaný súčasný stav, kedy súkromné školy môžu, ale nemusia dostávať peniaze od štátu. Tretia alternatíva hovorí o tom, že ak by súkromné školy vyberali poplatky nad rámec zákonom stanovenej hranice, tak o to menej by dostávali prostriedkov od štátu. So zrovnoprávnením pritom nesúhlasia ani predstavitelia reprezentácií vysokých škôl - Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl ani Študentskej rady vysokých škôl.
Zákon zavádza poplatky za štúdium, pričom ich maximálna hranica bude 26 tisíc korún. Výšku školného však môžu školy určovať ľubovoľne, a to v rozmedzí 0 až 30 percent súčasných nákladov.
Nulovú hranicu poplatku budú môcť školy stanoviť len počas dvojročnej prechodnej lehoty, potom bude minimálna hranica 5 percent nákladov na štúdium. Na platenie poplatkov si budú môcť zobrať vysokoškoláci pôžičky. Zároveň zostane zachovaný aj súčasný pôžičkový fond, z ktorého si študenti budú môcť požičiavať na náklady na štúdium.
Fronc argumentuje, že zákon okrem platenia zavádza aj podporný sociálny systém. Sociálne štipendiá bude môcť poberať podľa ministra 30 až 35 percent študentov, pričom ich maximálna výška je určená životným minimom - 6780 korún. Upozorňuje tiež na zásadu, že 30 percent prostriedkov z vybraných poplatkov budú musieť vysoké školy určiť na motivačné prospechové štipendiá.
O použití zvyšných 70 percent budú do veľkej miery rozhodovať samotní študenti, ktorí budú mať dokonca aj právo veta, kam peniaze pôjdu. Tieto prostriedky by mali byť určené na rozvoj škôl.
