Štefan Harabin (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Sudcovia Najvyššieho súdu žiadajú Ústavný súd, aby zrušil voľbu Štefana Harabina, napísal v dnešnom vydaní denník SME. Štyria sudcovia sa podľa článku postavili proti svojmu šéfovi.
Miroslav Gavalec, Zuzana Ďurišová, Elena Berthotyová a Peter Paluda sú presvedčení, že Štefan Harabin nebol zvolený do funkcie predsedu súdu v súlade so zákonom.
Ústavnému súdu preto doručili sťažnosť, v ktorej ho žiadajú, aby zrušil rozhodnutie Súdnej rady aj prezidenta republiky o Harabinovom zvolení a vymenovaní. „Sťažnosť nám prišla 18. augusta 2009 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi,“ potvrdila SME riaditeľka kancelárie predsedníčky Ústavného súdu SR Ľubica Mackovičová. Sudca sa začne sťažnosťou zaoberať najskôr začiatkom septembra, momentálne sú sudcovia na dovolenkách.
Sudcovia Najvyššieho súdu SR podľa SME tvrdia, že Harabin bol zvolený do funkcie predsedu NS „nelegálne a nelegitímne.“ V čase hlasovania mal totiž ako minister spravodlivosti prerušený výkon funkcie sudcu. Ako člen vlády bol navyše vo „vysokej politickej funkcii v exekutíve,“ pričom mal priamy dosah na siedmich členov Súdnej rady, ktorí ho neskôr zvolili. „V čase voľby predsedu NS nezodpovedala Súdna rada ústavným atribútom nezávislosti súdnej moci,“ píše sa podľa denníka v sťažnosti.
V článku sa ďalej píše, že Harabin sa podľa sudcov v čase voľby ako nominant HZDS angažoval v politickej strane, čo je v rozpore s princípmi sudcovskej nezávislosti. „Vysoký počet zámerov, aktivít a vyhlásení spojených s jeho osobou bol v rokoch 2006 až 2009 ponúkaný aj na internetovej stránke tohto politického subjektu ako prirodzená súčasť činnosti tejto politickej strany, čo nutne muselo vyvolávať dojem, že Štefan Harabin realizuje zámery a pokyny, respektíve koná v súlade s politickým programom tohto politického subjektu, s ktorým sa personálne stotožnil.“
Sudcom tiež podľa SME prekáža, že zasadnutie Súdnej rady, na ktorom bol Harabin zvolený za predsedu Najvyššieho súdu SR, viedla podpredsedníčka rady Viera Petríková, (dnes ministerka spravodlivosti – pozn. red.SME), a nie podpredsedníčka Daniela Švecová. „Sudcovia, ktorí podpísali túto sťažnosť, sa cítia dotknutí tým, že ich má viesť človek, ktorý nebol zvolený v súlade so zákonom a ústavou,“ povedal SME Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva SAV, ktorý sudcov zastupuje. V sťažnosti Ústavnému súdu SR tiež píšu, že ďalšie zotrvanie Harabina vo funkcii spochybňuje Slovenskú republiku ako demokratický a právny štát.
Harabin podľa SME považuje sťažnosť štyroch sudcov za trápne opozičné divadlo. „Tí, čo chcú vplyv a funkcie na Najvyššom súde, sa teraz snažia získať moc. Namiesto podávania politických sťažností a mocenských hier by ich malo trápiť, prečo sa na Najvyššom súde v niektorých závažných korupčných a mafiánskych kauzách nepojednáva,“ napísal hovorca súdu Peter Préti.
Prezident Ivan Gašparovič podľa SME považuje svoje rozhodnutie vymenovať Harabina za predsedu Najvyššieho súdu za správne. „Prezident ho vymenoval v súlade s ústavou, na základe návrhu Súdnej rady,“ reagoval jeho hovorca Marek Trubač.
Ústavnému súdu preto doručili sťažnosť, v ktorej ho žiadajú, aby zrušil rozhodnutie Súdnej rady aj prezidenta republiky o Harabinovom zvolení a vymenovaní. „Sťažnosť nám prišla 18. augusta 2009 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi,“ potvrdila SME riaditeľka kancelárie predsedníčky Ústavného súdu SR Ľubica Mackovičová. Sudca sa začne sťažnosťou zaoberať najskôr začiatkom septembra, momentálne sú sudcovia na dovolenkách.
Sudcovia Najvyššieho súdu SR podľa SME tvrdia, že Harabin bol zvolený do funkcie predsedu NS „nelegálne a nelegitímne.“ V čase hlasovania mal totiž ako minister spravodlivosti prerušený výkon funkcie sudcu. Ako člen vlády bol navyše vo „vysokej politickej funkcii v exekutíve,“ pričom mal priamy dosah na siedmich členov Súdnej rady, ktorí ho neskôr zvolili. „V čase voľby predsedu NS nezodpovedala Súdna rada ústavným atribútom nezávislosti súdnej moci,“ píše sa podľa denníka v sťažnosti.
V článku sa ďalej píše, že Harabin sa podľa sudcov v čase voľby ako nominant HZDS angažoval v politickej strane, čo je v rozpore s princípmi sudcovskej nezávislosti. „Vysoký počet zámerov, aktivít a vyhlásení spojených s jeho osobou bol v rokoch 2006 až 2009 ponúkaný aj na internetovej stránke tohto politického subjektu ako prirodzená súčasť činnosti tejto politickej strany, čo nutne muselo vyvolávať dojem, že Štefan Harabin realizuje zámery a pokyny, respektíve koná v súlade s politickým programom tohto politického subjektu, s ktorým sa personálne stotožnil.“
Sudcom tiež podľa SME prekáža, že zasadnutie Súdnej rady, na ktorom bol Harabin zvolený za predsedu Najvyššieho súdu SR, viedla podpredsedníčka rady Viera Petríková, (dnes ministerka spravodlivosti – pozn. red.SME), a nie podpredsedníčka Daniela Švecová. „Sudcovia, ktorí podpísali túto sťažnosť, sa cítia dotknutí tým, že ich má viesť človek, ktorý nebol zvolený v súlade so zákonom a ústavou,“ povedal SME Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva SAV, ktorý sudcov zastupuje. V sťažnosti Ústavnému súdu SR tiež píšu, že ďalšie zotrvanie Harabina vo funkcii spochybňuje Slovenskú republiku ako demokratický a právny štát.
Harabin podľa SME považuje sťažnosť štyroch sudcov za trápne opozičné divadlo. „Tí, čo chcú vplyv a funkcie na Najvyššom súde, sa teraz snažia získať moc. Namiesto podávania politických sťažností a mocenských hier by ich malo trápiť, prečo sa na Najvyššom súde v niektorých závažných korupčných a mafiánskych kauzách nepojednáva,“ napísal hovorca súdu Peter Préti.
Prezident Ivan Gašparovič podľa SME považuje svoje rozhodnutie vymenovať Harabina za predsedu Najvyššieho súdu za správne. „Prezident ho vymenoval v súlade s ústavou, na základe návrhu Súdnej rady,“ reagoval jeho hovorca Marek Trubač.
