BRATISLAVA - V piatok 21. augusta si pripomíname 41. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Invázia zmarila všetky nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane, Pražskej jari, s ktorou sa spája predovšetkým meno Alexandra Dubčeka. V noci z 20. na 21. augusta vojaci piatich krajín Varšavskej zmluvy - Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR vtrhli na územie Československa. Na "akte internacionálnej solidarity" sa nepodieľalo Rumunsko.
Vojaci prišli "zasiahnuť v mene československých pracujúcich, socialistického spoločenstva a medzinárodného revolučného hnutia." Dubčekovské krídlo KSČ protestovalo, vstup vojsk podľa nich odporoval základným zásadám vzťahov medzi socialistickými štátmi a normám medzinárodného práva. Reakciou ZSSR však bolo zatknutie Dubčeka a jeho spolupracovníkov. Odviezli ich do Ruska, ktoré nemohli opustiť skôr ako podpíšu tzv. Moskovský protokol. Ten znamenal úplnú kapituláciu.
Okupácia si vyžiadala niekoľko desiatok mŕtvych a stovky zranených. Vojská Varšavskej zmluvy zanechávali za sebou zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.
Po invázii nastala politika normalizácie. Znamenala prenasledovanie účastníkov obrodného procesu, cenzúru a masovú emigráciu Čechov a Slovákov. Definitívny koniec Pražskej jari prišiel v apríli 1969, keď sa do vedenia KSČ dostal Gustáv Husák. Sovieti postupne posilňovali svoju moc. Proruská, husákovská KSČ vytvorila rozsiahly systém kontrolovaný a udržovaný ŠtB. Mnoho aktivistov usilujúcich sa o demokraciu v období Pražskej jari prišlo o prácu, niektorí skončili vo väzniciach.
Pádu totality sa Československo dočkalo 17. novembra 1989.
Najdôležitejšie udalosti r. 1968 - 1970:
3.- 5. januára 1968 - plénum ÚV KSČ v Prahe rozhodlo o nezlučiteľnosti funkcií prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky a Antonín Novotný rezignoval na funkciu prvého tajomníka. Nahradil ho Alexander Dubček. Antonín Novotný bol prezidentom ČSSR do 21. marca 1968, keď oznámil svoju rezignáciu
začiatok roka 1968 - spoločnosť v ČSSR sa postupne demokratizovala, vedúci predstavitelia strany sa pokúsili pod vedením Alexandra Dubčeka o opatrnú reformu socialistického politického systému
23.- 24. marca 1968 - vedúci predstavitelia komunistických strán Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na stretnutí v Drážďanoch ostro kritizovali pomery v ČSSR. Predstaviteľov ČSSR upozornili na neželaný vývoj v krajine
30. marca 1968 - prezidentom ČSSR sa stal generál Ludvík Svoboda
1.- 5. apríla 1968 - zasadnutie ÚV KSČ prijalo Akčný program, cieľom ktorého bolo dosiahnuť socializmus s ľudskou tvárou. Program obsahoval zásadné politické a hospodárske reformy, počítal s rehabilitáciou obetí z 50. rokov. KSČ v ňom počítala aj so svojou rehabilitáciou, chcela sa vrátiť k svojmu pôvodnému programu, pred februárom 1948
8. apríla 1968 - bola vymenovaná nová vláda na čele s Oldřichom Černíkom
4. mája 1968 - v Moskve sa konali rokovania československej delegácie s Leonidom Brežnevom a Alexejom Kosyginom, ktorí ostro kritizovali československú reformnú politiku
29. mája - 1. júna 1968 - rokovanie ÚV KSČ prinieslo stret dvoch politických línií, ktoré reprezentovali Alexander Dubček a prvý tajomník ÚV KSS Vasiľ Biľak. ÚV KSČ zvolalo XIV. zjazd, ktorý sa mal konať 9. septembra 1968
27. júna 1968 - v Literárních listech a niekoľkých ďalších českých novinách zverejnili manifest 2 000 slov, ktorý štylizoval prozaik Ludvík Vaculík. Manifest požadoval záruky pre dovtedajší demokratizačný proces, začatý Pražskou jarou, jeho pokračovanie a prehĺbenie. Manifest prijala československá verejnosť súhlasne, čo vyjadrila i podpisovou kampaňou
15. júla 1968 - komunistickí lídri Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na stretnutí vo Varšave koncipovali list, v ktorom vyjadrili obavy z kontrarevolučných snáh v ČSSR
17. júla 1968 - ÚV KSČ obavy vyjadrené vo varšavskom liste odmietol
29. júla - 1. augusta 1968 - v Čiernej nad Tisou sa stretli delegácie ÚV KSSZ a ÚV KSČ. Brežnev požadoval od Dubčeka zvrátiť československú reformu
3. augusta 1968 - predstavitelia ČSSR, ZSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR na porade v Bratislave prijali vyhlásenie o ochrane, podpore a upevňovaní vymožeností socializmu, ktoré sú „internacionálnou povinnosťou všetkých socialistických štátov“
20. augusta 1968 - počas zasadnutia predsedníctva ÚV KSČ prišla v neskorých večerných hodinách správa o intervencii vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy do ČSSR. Vstup vojsk na územie Československa bol prijatý s obrovským odporom obyvateľov, vyžiadal si niekoľko desiatok obetí a mnoho zranených. Armáda ČSSR nemobilizovala a občania boli vyzývaní na zachovanie pokoja
21. augusta 1968 - v ranných hodinách zavliekli Alexandra Dubčeka, Josefa Smrkovského a ďalších predstaviteľov reformného procesu do ZSSR
22. augusta 1968 - mimoriadny zjazd KSČ ostro protestoval proti okupácii Československa. Zjazd potvrdil Alexandra Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ
23.- 26. augusta 1968 - moskovské rokovania medzi prezidentom ČSSR Ludvíkom Svobodom a sovietskymi predstaviteľmi sa skončili podpisom tzv. Moskovského protokolu, na základe ktorého bola zaručená prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, kým nepominie hrozba odklonu od socializmu v krajine
23. augusta 1968 - hodinový generálny štrajk bol vyjadrením ľudového odporu proti intervencii
31. augusta 1968 - plénum ÚV KSČ prijalo tzv. Moskovský protokol, nastala normalizácia.
16. októbra 1968 - Alexander Dubček, Gustáv Husák a Oldřich Černík v Prahe podpísali zmluvu o pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR
17. apríla 1969 - na zasadnutí ÚV KSČ sa Alexander Dubček vzdal funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, do tejto funkcie zvolili Gustáva Husáka, vtedajšieho prvého tajomníka ÚV KSS
10. decembra 1970 - ÚV KSČ schválil dokument Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, ktorý potvrdil koniec Pražskej jari. Táto ideologická smernica mala vplyv na život spoločnosti v ČSSR až do novembra 1989.
Vojaci prišli "zasiahnuť v mene československých pracujúcich, socialistického spoločenstva a medzinárodného revolučného hnutia." Dubčekovské krídlo KSČ protestovalo, vstup vojsk podľa nich odporoval základným zásadám vzťahov medzi socialistickými štátmi a normám medzinárodného práva. Reakciou ZSSR však bolo zatknutie Dubčeka a jeho spolupracovníkov. Odviezli ich do Ruska, ktoré nemohli opustiť skôr ako podpíšu tzv. Moskovský protokol. Ten znamenal úplnú kapituláciu.
Okupácia si vyžiadala niekoľko desiatok mŕtvych a stovky zranených. Vojská Varšavskej zmluvy zanechávali za sebou zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.
Po invázii nastala politika normalizácie. Znamenala prenasledovanie účastníkov obrodného procesu, cenzúru a masovú emigráciu Čechov a Slovákov. Definitívny koniec Pražskej jari prišiel v apríli 1969, keď sa do vedenia KSČ dostal Gustáv Husák. Sovieti postupne posilňovali svoju moc. Proruská, husákovská KSČ vytvorila rozsiahly systém kontrolovaný a udržovaný ŠtB. Mnoho aktivistov usilujúcich sa o demokraciu v období Pražskej jari prišlo o prácu, niektorí skončili vo väzniciach.
Pádu totality sa Československo dočkalo 17. novembra 1989.
Najdôležitejšie udalosti r. 1968 - 1970:
3.- 5. januára 1968 - plénum ÚV KSČ v Prahe rozhodlo o nezlučiteľnosti funkcií prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky a Antonín Novotný rezignoval na funkciu prvého tajomníka. Nahradil ho Alexander Dubček. Antonín Novotný bol prezidentom ČSSR do 21. marca 1968, keď oznámil svoju rezignáciu
začiatok roka 1968 - spoločnosť v ČSSR sa postupne demokratizovala, vedúci predstavitelia strany sa pokúsili pod vedením Alexandra Dubčeka o opatrnú reformu socialistického politického systému
23.- 24. marca 1968 - vedúci predstavitelia komunistických strán Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na stretnutí v Drážďanoch ostro kritizovali pomery v ČSSR. Predstaviteľov ČSSR upozornili na neželaný vývoj v krajine
30. marca 1968 - prezidentom ČSSR sa stal generál Ludvík Svoboda
1.- 5. apríla 1968 - zasadnutie ÚV KSČ prijalo Akčný program, cieľom ktorého bolo dosiahnuť socializmus s ľudskou tvárou. Program obsahoval zásadné politické a hospodárske reformy, počítal s rehabilitáciou obetí z 50. rokov. KSČ v ňom počítala aj so svojou rehabilitáciou, chcela sa vrátiť k svojmu pôvodnému programu, pred februárom 1948
8. apríla 1968 - bola vymenovaná nová vláda na čele s Oldřichom Černíkom
4. mája 1968 - v Moskve sa konali rokovania československej delegácie s Leonidom Brežnevom a Alexejom Kosyginom, ktorí ostro kritizovali československú reformnú politiku
29. mája - 1. júna 1968 - rokovanie ÚV KSČ prinieslo stret dvoch politických línií, ktoré reprezentovali Alexander Dubček a prvý tajomník ÚV KSS Vasiľ Biľak. ÚV KSČ zvolalo XIV. zjazd, ktorý sa mal konať 9. septembra 1968
27. júna 1968 - v Literárních listech a niekoľkých ďalších českých novinách zverejnili manifest 2 000 slov, ktorý štylizoval prozaik Ludvík Vaculík. Manifest požadoval záruky pre dovtedajší demokratizačný proces, začatý Pražskou jarou, jeho pokračovanie a prehĺbenie. Manifest prijala československá verejnosť súhlasne, čo vyjadrila i podpisovou kampaňou
15. júla 1968 - komunistickí lídri Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na stretnutí vo Varšave koncipovali list, v ktorom vyjadrili obavy z kontrarevolučných snáh v ČSSR
17. júla 1968 - ÚV KSČ obavy vyjadrené vo varšavskom liste odmietol
29. júla - 1. augusta 1968 - v Čiernej nad Tisou sa stretli delegácie ÚV KSSZ a ÚV KSČ. Brežnev požadoval od Dubčeka zvrátiť československú reformu
3. augusta 1968 - predstavitelia ČSSR, ZSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR na porade v Bratislave prijali vyhlásenie o ochrane, podpore a upevňovaní vymožeností socializmu, ktoré sú „internacionálnou povinnosťou všetkých socialistických štátov“
20. augusta 1968 - počas zasadnutia predsedníctva ÚV KSČ prišla v neskorých večerných hodinách správa o intervencii vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy do ČSSR. Vstup vojsk na územie Československa bol prijatý s obrovským odporom obyvateľov, vyžiadal si niekoľko desiatok obetí a mnoho zranených. Armáda ČSSR nemobilizovala a občania boli vyzývaní na zachovanie pokoja
21. augusta 1968 - v ranných hodinách zavliekli Alexandra Dubčeka, Josefa Smrkovského a ďalších predstaviteľov reformného procesu do ZSSR
22. augusta 1968 - mimoriadny zjazd KSČ ostro protestoval proti okupácii Československa. Zjazd potvrdil Alexandra Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ
23.- 26. augusta 1968 - moskovské rokovania medzi prezidentom ČSSR Ludvíkom Svobodom a sovietskymi predstaviteľmi sa skončili podpisom tzv. Moskovského protokolu, na základe ktorého bola zaručená prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, kým nepominie hrozba odklonu od socializmu v krajine
23. augusta 1968 - hodinový generálny štrajk bol vyjadrením ľudového odporu proti intervencii
31. augusta 1968 - plénum ÚV KSČ prijalo tzv. Moskovský protokol, nastala normalizácia.
16. októbra 1968 - Alexander Dubček, Gustáv Husák a Oldřich Černík v Prahe podpísali zmluvu o pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR
17. apríla 1969 - na zasadnutí ÚV KSČ sa Alexander Dubček vzdal funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, do tejto funkcie zvolili Gustáva Husáka, vtedajšieho prvého tajomníka ÚV KSS
10. decembra 1970 - ÚV KSČ schválil dokument Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, ktorý potvrdil koniec Pražskej jari. Táto ideologická smernica mala vplyv na život spoločnosti v ČSSR až do novembra 1989.
