Budova ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
BRATISLAVA - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR odmieta spájanie pilotných sociálnych podnikov s osobami blízkymi vládnym stranám. V reakcii na vyhlásenie Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť to vo štvrtok uviedol hovorca rezortu Michal Stuška.
Ako zároveň dodal, ministerstvo nezistilo pri kontrole v podnikoch žiadne porušenie zákona o verejnom obstarávaní, na ktoré poukázal inštitút. Ak by Protimonopolný úrad SR (PMÚ) predsa zistil pochybenia, mohli by byť podľa Radovana Maxina zo Sociálnej implementačnej agentúry iba na úrovni uchádzačov a nie samotných sociálnych podnikov. Napriek podozreniu z netransparentnosti sa neplánuje zastavenie vyplácania platieb pre uvedené podniky a rezort práce spolu s ministerstvom hospodárstva dokonca uvažujú nad vyhlásením výzvy na obecné sociálne podniky, v rámci ktorých by boli žiadateľmi iba samosprávy.
Osem pilotných sociálnych podnikov zamestnáva v súčasnosti podľa Zdenka Bošanského z Európskeho sociálneho fondu vyše 340 pracovníkov a celkovo vyvzdelávalo viac ako 860 ľudí. Na svoju činnosť pritom získali okolo 5,7 mil. eur. Celkový počet ľudí, ktorým sa vďaka sociálnym podnikom podarilo uplatniť na trhu práce ministerstvo nepozná. V nadväznosti na pretrvávajúcu krízu ale pripustilo určité problémy. Ako však dodal Maxin, ide o najťažšie vzdelávajúcich sa ľudí, ktorí vo väčšine prípadov úplne stratili akékoľvek pracovné návyky. V priemere pritom vzdelávanie jedného pracovníka sociálneho podniku vyčíslil Bošanský na 9 800 eur.
Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť tvrdí, že sociálne podniky, ako ich vytvorila Ficova vláda, sú predraženým a neefektívnym spôsobom tvorby pracovných miest, spájajúcim sa so straníckym klientelizmom a porušovaním pravidiel súťaže. "Pod zámienkou a nálepkou sociálnych podnikov sa rozdalo 800 miliónov korún (26,6 mil. €) ôsmim subjektom, ktoré sú silne politicky prepojené a ktoré za to pre túto ekonomiku a zamestnanosť urobia málo, ak vôbec niečo," povedal predseda správnej rady inštitútu Miroslav Beblavý. Tzv. Pilotné sociálne podniky sú podľa neho zjavne prepojené predovšetkým s najsilnejšou vládnou stranou Smer-SD. V štyroch, ktoré vypísali súťaž na školenie praktických zručností, zistil SGI spojenie zo Smerom, uchádzači boli napojení na Smer a ĽS-HZDS.
Inštitút podozrieva uchádzačov v týchto tendroch, že sa dohodli a podelili si víťazstvá. Údaje, ktoré im dal Revúcky, Horehronský, Gemerský a Veľkokrtíšsky sociálny podnik, ukazujú, že dvaja živnostníci a jedna eseročka ponúkali rôzne ceny pri obstarávaní rovnakých služieb v rovnakom čase tak, aby vždy niekto z nich vyhral. Takáto kartelová koordinácia je zo zákona zakázaná. Keďže sociálne podniky dostávajú zo štátneho rozpočtu na projekty len 15 percent peňazí a 85 percent z eurofondov, súťaž môže zaujímať aj Európsku komisiu. Ak pri svojej kontrole alebo na podnet zistí porušenie zákonov, peniaze nepreplatí.
Inštitút sa taktiež domnieva, že nezamestnanosť na Slovensku je vyššia ako hovoria oficiálne štatistiky, a to konkrétne na úrovni 14 %, čo by predstavovalo 370 tis. nezamestnaných. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny hovorí o 11,8-percentnej miere nezamestnanosti a 313 tis. nezamestnaných. Inštitút nespochybňuje pravdivosť oficiálnych údajov, používa ale inú metodiku. Do štatistík treba podľa neho zarátať aj ľudí, ktorí nemôžu hneď nastúpiť do práce, pretože sú na PN-ke alebo na rekvalifikačnom kurze. Ďalšou skupinou, ktorá z vládnych štatistík vypadla, sú nezamestnaní bez nároku na podporu a teda neregistrovaní, alebo takí, ktorí využili vypísanie na maródku a úradom práce sa tiež nenahlásili. Hovorkyňa ústredia Danica Lehocká uviedla, že súčasnú metodiku používajú od roku 2004, pričom ju nezmenila predchádzajúca ani súčasná vláda a zmeny neiniciujú ani oni.
Osem pilotných sociálnych podnikov zamestnáva v súčasnosti podľa Zdenka Bošanského z Európskeho sociálneho fondu vyše 340 pracovníkov a celkovo vyvzdelávalo viac ako 860 ľudí. Na svoju činnosť pritom získali okolo 5,7 mil. eur. Celkový počet ľudí, ktorým sa vďaka sociálnym podnikom podarilo uplatniť na trhu práce ministerstvo nepozná. V nadväznosti na pretrvávajúcu krízu ale pripustilo určité problémy. Ako však dodal Maxin, ide o najťažšie vzdelávajúcich sa ľudí, ktorí vo väčšine prípadov úplne stratili akékoľvek pracovné návyky. V priemere pritom vzdelávanie jedného pracovníka sociálneho podniku vyčíslil Bošanský na 9 800 eur.
Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť tvrdí, že sociálne podniky, ako ich vytvorila Ficova vláda, sú predraženým a neefektívnym spôsobom tvorby pracovných miest, spájajúcim sa so straníckym klientelizmom a porušovaním pravidiel súťaže. "Pod zámienkou a nálepkou sociálnych podnikov sa rozdalo 800 miliónov korún (26,6 mil. €) ôsmim subjektom, ktoré sú silne politicky prepojené a ktoré za to pre túto ekonomiku a zamestnanosť urobia málo, ak vôbec niečo," povedal predseda správnej rady inštitútu Miroslav Beblavý. Tzv. Pilotné sociálne podniky sú podľa neho zjavne prepojené predovšetkým s najsilnejšou vládnou stranou Smer-SD. V štyroch, ktoré vypísali súťaž na školenie praktických zručností, zistil SGI spojenie zo Smerom, uchádzači boli napojení na Smer a ĽS-HZDS.
Inštitút podozrieva uchádzačov v týchto tendroch, že sa dohodli a podelili si víťazstvá. Údaje, ktoré im dal Revúcky, Horehronský, Gemerský a Veľkokrtíšsky sociálny podnik, ukazujú, že dvaja živnostníci a jedna eseročka ponúkali rôzne ceny pri obstarávaní rovnakých služieb v rovnakom čase tak, aby vždy niekto z nich vyhral. Takáto kartelová koordinácia je zo zákona zakázaná. Keďže sociálne podniky dostávajú zo štátneho rozpočtu na projekty len 15 percent peňazí a 85 percent z eurofondov, súťaž môže zaujímať aj Európsku komisiu. Ak pri svojej kontrole alebo na podnet zistí porušenie zákonov, peniaze nepreplatí.
Inštitút sa taktiež domnieva, že nezamestnanosť na Slovensku je vyššia ako hovoria oficiálne štatistiky, a to konkrétne na úrovni 14 %, čo by predstavovalo 370 tis. nezamestnaných. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny hovorí o 11,8-percentnej miere nezamestnanosti a 313 tis. nezamestnaných. Inštitút nespochybňuje pravdivosť oficiálnych údajov, používa ale inú metodiku. Do štatistík treba podľa neho zarátať aj ľudí, ktorí nemôžu hneď nastúpiť do práce, pretože sú na PN-ke alebo na rekvalifikačnom kurze. Ďalšou skupinou, ktorá z vládnych štatistík vypadla, sú nezamestnaní bez nároku na podporu a teda neregistrovaní, alebo takí, ktorí využili vypísanie na maródku a úradom práce sa tiež nenahlásili. Hovorkyňa ústredia Danica Lehocká uviedla, že súčasnú metodiku používajú od roku 2004, pričom ju nezmenila predchádzajúca ani súčasná vláda a zmeny neiniciujú ani oni.
