Zrútená O2 Aréína
BRATISLAVA – „V prítmí stanu bolo zrazu strašne veľa svetla a zasiahol nás príval vzduchu. Všetky hlavy sa otočili napravo, kde sa odtrhla strecha stanu,“ tak popísala moment tesne pred zrútením tanečného stanu študentka Baška z Bratislavy. V tej chvíli ešte netušila, že kúsok od nej dôjde k tragédii.
Počasie bolo síce mizerné, nič ale nenasvedčovalo tomu, že dokáže zasiahnuť festival tak tragickým spôsobom. Dovtedy to bola tradičná pohoda na Pohode, festival si prišli všetci užiť. Bavili sa hudbou a počasie v tej chvíli nebolo vôbec dôležité. Búrkou, ktorá sa blížila, sa nikto príliš nezaoberal. Snáď len s výnimkou organizátorov. Tí už ukončili všetky vystúpenia a v tanečnej aréne O2 si väčšina ani neuvedomovala, že sleduje posledný koncert festivalu. „Nevedela som ani o tom, že to má byť posledný koncert, až neskôr som sa dozvedela, že na iných stageoch koncerty zrušil,“ spomína si Baška.
Väčšina prítomných vedela, že sa blíži búrka, nikto však nepredpokladal, čo môže spôsobiť. „Počula som už pred Pohodou, že v sobotu má byť zlé počasie, ale vôbec som netušila, aké rozmery pojem zlé počasie v tomto prípade môže mať. Búrka sa blížila, to bolo podľa mňa všetkým úplne jasné, ale tie rozmery čo zrazu nabrala úplne nečakané,“ konštatuje.
„Prišla som asi päť minút po začiatku koncertu, nálada bola príjemná, hudbička bola fajn, nezachytila som nič negatívne v duchu 'ide na nás prírodná katastrofa', dodáva. „Koncertný stan bol zaplnený, ale nebol celkom preplnený, mohlo tam byť okolo 2000 ľudí,“ odhaduje.
Z osudnej chvíle si toho príliš nepamätá. „Zrazu akoby sa celý nafúkol a vytrhli sa nosné tyče, potom všetko začalo padať na ľavú stranu. Už som len videla padajúce tyče, vystrašené oči a ležiacich ľudí na zemi. Hneď ako to spadlo, som pozrela na ľudí čo boli so mnou a rátala som, či sú všetci,“ popísala tragický moment. V tom čase bola našťastie zhruba v prvej tretine stanu napravo od pódia. Spolu so svojimi priateľmi stála našťastie na mieste, ktoré nezasiahla konštrukcia. Tá sa zrútila len tri metre od nich.
„Ľudia nebežali hneď preč, ale snažili sa pomáhať. Pomáhali kde sa dalo a ako vedeli. Ľudia pomáhali zraneným aj so stanom, prišli záchranky a hasiči. Vôbec ale neviem, ako dlho to mohlo celé trvať,“ vybavuje si dramatické momenty. Pre Bašku a jej priateľov našťastie s dobrým koncom.
Takto vyzerali posledné sekundy pred pádom stanu zvonku
Väčšina prítomných vedela, že sa blíži búrka, nikto však nepredpokladal, čo môže spôsobiť. „Počula som už pred Pohodou, že v sobotu má byť zlé počasie, ale vôbec som netušila, aké rozmery pojem zlé počasie v tomto prípade môže mať. Búrka sa blížila, to bolo podľa mňa všetkým úplne jasné, ale tie rozmery čo zrazu nabrala úplne nečakané,“ konštatuje.
„Prišla som asi päť minút po začiatku koncertu, nálada bola príjemná, hudbička bola fajn, nezachytila som nič negatívne v duchu 'ide na nás prírodná katastrofa', dodáva. „Koncertný stan bol zaplnený, ale nebol celkom preplnený, mohlo tam byť okolo 2000 ľudí,“ odhaduje.
Z osudnej chvíle si toho príliš nepamätá. „Zrazu akoby sa celý nafúkol a vytrhli sa nosné tyče, potom všetko začalo padať na ľavú stranu. Už som len videla padajúce tyče, vystrašené oči a ležiacich ľudí na zemi. Hneď ako to spadlo, som pozrela na ľudí čo boli so mnou a rátala som, či sú všetci,“ popísala tragický moment. V tom čase bola našťastie zhruba v prvej tretine stanu napravo od pódia. Spolu so svojimi priateľmi stála našťastie na mieste, ktoré nezasiahla konštrukcia. Tá sa zrútila len tri metre od nich.
„Ľudia nebežali hneď preč, ale snažili sa pomáhať. Pomáhali kde sa dalo a ako vedeli. Ľudia pomáhali zraneným aj so stanom, prišli záchranky a hasiči. Vôbec ale neviem, ako dlho to mohlo celé trvať,“ vybavuje si dramatické momenty. Pre Bašku a jej priateľov našťastie s dobrým koncom.
Zábery zvnútra stanu tesne pred pádom