Jozef Banáš
BRATISLAVA - Poslanec za SDKÚ Jozef Banáš chce zmeniť zákon o Ústave pamäti národa, aby sa ľudia, podozriví zo spolupráce s komunistickou tajnou políciou mohli obhájiť na súde.
Oznámil to dnes na tlačovej besede po zverejnení jeho zväzku, podľa ktorého mal byť agentom Štátnej bezpečnosti (ŠtB) s krycím menom Lotos. Banáš vyhlásil, že nebude nasledovať spolustraníka Jána Hurného, ktorý odišiel z vládnej funkcie po zverejnení jeho zväzku. Z politiky neodíde, bude bojovať a vyhrá.
"Ja mám lepšie nervy ako Hurný. Videl som jeho spisy. Nemal žiadny dôvod to vzdávať." Banáš uznáva, že komunistický režim bol zločinecký a ministerstvo zahraničných vecí, pod ktoré spadal ako vedúci tlačového strediska pre zahraničných novinárov a neskôr ako diplomat, bolo jeho riadiacou súčasťou. Považoval sa však za čestného komunistu. Nepodpísal antichartu, radšej ochorel.
"Áno, bol som istou súčasťou toho režimu, ale odmietam, že by som niekomu urobil zle," zdôraznil. Zároveň sa spýtal, kde sú všetci riadiaci dôstojníci ŠtB a kde je tých 99,9 percenta občanov, ktorí pravidelne takýmto výsledkom volili komunistickú stranu, ktorá riadila ŠtB. "Tu má každý tak trochu zlé svedomie z tamtých čias, každý sa trochu hanbí. Aj ja."
Banáš tvrdí, že napriek dlhodobému tlaku ŠtB spoluprácu nepodpísal. Preto neodišiel na veľvyslanectvo vo Viedni, ako bolo plánované. Tlačové stredisko pre zahraničných novinárov bolo hrozné pracovisko, pretože naňho 15 rokov tlačila ŠtB, inak ale pomáhalo zahraničným novinárom pri ich práci na Slovensku.
Pripomenul, že podobné strediská mali aj západné vlády. Do KSČ vstúpil "v čase totálnej normalizácie, keď si 15 miliónov Čechoslovákov sypalo popol na hlavu". Do diplomacie chcel ísť sám. Vtedy vybrali zo Slovákov len jeho. Napriek tomu tvrdí, že pre stranu nebol dosť spoľahlivý. "Keby som bol taký spoľahlivý, pošlú ma na Západ." On sa ale dostal len do východného Berlína, čo bola podľa jeho slov najbezvýznamnejšia ambasáda.
Banáš je presvedčený, že písanie o ňom ako agentovi je útokom na SDKÚ. Tá je pripravená dať mu okrem morálnej aj logistickú podporu, ale on odmietol, pretože kauzu považuje za svoj boj.
"Mám silný pocit, že keby som bol vstúpil do Slobodného fóra, tak mi Sme dá pokoj." Keď odišiel z Aliancie nového občana, SF ho naháňalo, aby vstúpil k nim. Vtedy ich bolo sedem a s ôsmym poslancom mohli vytvoriť poslanecký klub v Národnej rade. On však "veľmi vážnemu človeku, ktorý stojí za SF", vedúcemu oddelenia komunikácie Kancelárie prezidenta Mariánovi Bednárovi povedal: "Ja do folklórnej skupiny nevstupujem."
Poslanec Banáš je pripravený verejne obhájiť svoju povesť. Požiadal predsedu Národnej rady, aby mu dal 15 minút na vystúpenie v pléne, kde predloží svoj zväzok a dá veci do širších súvislostí. Dúfa, že mu dá priestor na budúci štvrtok po Hodine otázok, keď tam bude premiér a členovia vlády. Predložiť chce aj potvrdenie, že podpis pod prevzatím tisíckorunovej odmeny od ŠtB nebol jeho. V novembri sa obrátil na Ústav súdneho inžinierstva pri žilinskej univerzite, ten však môže rozhodnúť len podľa originálu.
Ústav pamäti národa ale originál môže poskytnúť len v prípade súdu. Banáš ho preto vyzval, aby s ním poslal do Žiliny dôveryhodného človeka. Súd podľa neho teraz nie je možný. Keďže neexistuje nástupníčka ŠtB, nemá koho žalovať.
"Ja mám lepšie nervy ako Hurný. Videl som jeho spisy. Nemal žiadny dôvod to vzdávať." Banáš uznáva, že komunistický režim bol zločinecký a ministerstvo zahraničných vecí, pod ktoré spadal ako vedúci tlačového strediska pre zahraničných novinárov a neskôr ako diplomat, bolo jeho riadiacou súčasťou. Považoval sa však za čestného komunistu. Nepodpísal antichartu, radšej ochorel.
"Áno, bol som istou súčasťou toho režimu, ale odmietam, že by som niekomu urobil zle," zdôraznil. Zároveň sa spýtal, kde sú všetci riadiaci dôstojníci ŠtB a kde je tých 99,9 percenta občanov, ktorí pravidelne takýmto výsledkom volili komunistickú stranu, ktorá riadila ŠtB. "Tu má každý tak trochu zlé svedomie z tamtých čias, každý sa trochu hanbí. Aj ja."
Banáš tvrdí, že napriek dlhodobému tlaku ŠtB spoluprácu nepodpísal. Preto neodišiel na veľvyslanectvo vo Viedni, ako bolo plánované. Tlačové stredisko pre zahraničných novinárov bolo hrozné pracovisko, pretože naňho 15 rokov tlačila ŠtB, inak ale pomáhalo zahraničným novinárom pri ich práci na Slovensku.
Pripomenul, že podobné strediská mali aj západné vlády. Do KSČ vstúpil "v čase totálnej normalizácie, keď si 15 miliónov Čechoslovákov sypalo popol na hlavu". Do diplomacie chcel ísť sám. Vtedy vybrali zo Slovákov len jeho. Napriek tomu tvrdí, že pre stranu nebol dosť spoľahlivý. "Keby som bol taký spoľahlivý, pošlú ma na Západ." On sa ale dostal len do východného Berlína, čo bola podľa jeho slov najbezvýznamnejšia ambasáda.
Banáš je presvedčený, že písanie o ňom ako agentovi je útokom na SDKÚ. Tá je pripravená dať mu okrem morálnej aj logistickú podporu, ale on odmietol, pretože kauzu považuje za svoj boj.
"Mám silný pocit, že keby som bol vstúpil do Slobodného fóra, tak mi Sme dá pokoj." Keď odišiel z Aliancie nového občana, SF ho naháňalo, aby vstúpil k nim. Vtedy ich bolo sedem a s ôsmym poslancom mohli vytvoriť poslanecký klub v Národnej rade. On však "veľmi vážnemu človeku, ktorý stojí za SF", vedúcemu oddelenia komunikácie Kancelárie prezidenta Mariánovi Bednárovi povedal: "Ja do folklórnej skupiny nevstupujem."
Poslanec Banáš je pripravený verejne obhájiť svoju povesť. Požiadal predsedu Národnej rady, aby mu dal 15 minút na vystúpenie v pléne, kde predloží svoj zväzok a dá veci do širších súvislostí. Dúfa, že mu dá priestor na budúci štvrtok po Hodine otázok, keď tam bude premiér a členovia vlády. Predložiť chce aj potvrdenie, že podpis pod prevzatím tisíckorunovej odmeny od ŠtB nebol jeho. V novembri sa obrátil na Ústav súdneho inžinierstva pri žilinskej univerzite, ten však môže rozhodnúť len podľa originálu.
Ústav pamäti národa ale originál môže poskytnúť len v prípade súdu. Banáš ho preto vyzval, aby s ním poslal do Žiliny dôveryhodného človeka. Súd podľa neho teraz nie je možný. Keďže neexistuje nástupníčka ŠtB, nemá koho žalovať.
