Ján Počiatek
BRATISLAVA - Dane z hazardných hier a alkoholu porastú, okrem toho sa však žiadne významnejšie zvyšovanie daní na Slovensku nechystá. Vo štvrtkovej relácii Téma dňa televízie TA3 to uviedol minister financií Ján Počiatek.
„Táto vláda neplánuje do volieb zvyšovať žiadnym zásadným spôsobom dane. Nielen že to je nepopulárne, ale v tento samotný moment, alebo v najbližšom roku, dvoch, to ani nie je nevyhnutné,“ povedal. Hazard a alkohol si pritom kabinet podľa Počiatka vybral preto, že ide o oblasti, ktoré nie sú životne dôležité. „Sú to veci, ktoré si človek môže odoprieť, je to akoby daň z luxusu,“ konštatoval. Čo sa týka hazardu, ministerstvo má už podľa Počiatka detailný plán, čoho by sa vyššie sadzby dane mali týkať a v najbližších týždňoch by sa mal spustiť aj legislatívny proces.
Minister tak reagoval aj na interpretáciu jeho slov, že súčasný daňový systém je nastavený len do „dobrého počasia“, čo bude v budúcnosti potrebné vziať do úvahy. Podľa Počiatka to neznamenalo, že vláda príde s plánom zvyšovania daní, ale išlo skôr o všeobecné zhodnotenie nastavenia štruktúry daní na Slovensku, s ktorým by podľa neho bolo zrejme v budúcnosti nereálne zvyšovať výdavky v jednotlivých sektoroch. „Pri súčasnom nastavení daňového systému je absurdné tvrdenie, že je možné znižovať dane a ešte extenzívnejšie financovať niektoré aktivity,“
Slovensko podľa Počiatka napriek výraznému poklesu daňových príjmov vplyvom hospodárskeho spomalenia nie je v tak zlej rozpočtovej situácii, že by jediným východiskom bolo radikálnejšie zvyšovanie daní. Kabinet chce totiž podľa ministra v budúcom roku bojovať s rozpočtovým schodkom predovšetkým cestou znižovania výdavkov jednotlivých rezortov. „Ukážeme v budúcoročnom rozpočte extrémne šetrenie. Cez to už naozaj nebude možné ísť. Nastúpime naozaj s veľmi radikálnymi škrtmi v rezortoch, avšak nesmie byť dotknutý sociálny štandard obyvateľov,“ dodal Počiatek.
Konsolidáciu verejných financií od budúceho roka pritom od Slovenska vyžaduje aj Európska komisia. Slovensko sa totiž v tomto roku zaradí k zrejme vyše dvadsiatke európskych krajín, ktorých deficit prekročí 3-percentnú hranicu. Ministerstvo financií po prehodnotení očakávaného vývoja hospodárstva v tomto roku s novou prognózou 6,2-percentného poklesu a revízii očakávaných daňových a odvodových príjmov už začína hovoriť o tohtoročnom schodku verejných financií až pri úrovni okolo 6 percent hrubého domáceho produktu.
Minister tak reagoval aj na interpretáciu jeho slov, že súčasný daňový systém je nastavený len do „dobrého počasia“, čo bude v budúcnosti potrebné vziať do úvahy. Podľa Počiatka to neznamenalo, že vláda príde s plánom zvyšovania daní, ale išlo skôr o všeobecné zhodnotenie nastavenia štruktúry daní na Slovensku, s ktorým by podľa neho bolo zrejme v budúcnosti nereálne zvyšovať výdavky v jednotlivých sektoroch. „Pri súčasnom nastavení daňového systému je absurdné tvrdenie, že je možné znižovať dane a ešte extenzívnejšie financovať niektoré aktivity,“
Slovensko podľa Počiatka napriek výraznému poklesu daňových príjmov vplyvom hospodárskeho spomalenia nie je v tak zlej rozpočtovej situácii, že by jediným východiskom bolo radikálnejšie zvyšovanie daní. Kabinet chce totiž podľa ministra v budúcom roku bojovať s rozpočtovým schodkom predovšetkým cestou znižovania výdavkov jednotlivých rezortov. „Ukážeme v budúcoročnom rozpočte extrémne šetrenie. Cez to už naozaj nebude možné ísť. Nastúpime naozaj s veľmi radikálnymi škrtmi v rezortoch, avšak nesmie byť dotknutý sociálny štandard obyvateľov,“ dodal Počiatek.
Konsolidáciu verejných financií od budúceho roka pritom od Slovenska vyžaduje aj Európska komisia. Slovensko sa totiž v tomto roku zaradí k zrejme vyše dvadsiatke európskych krajín, ktorých deficit prekročí 3-percentnú hranicu. Ministerstvo financií po prehodnotení očakávaného vývoja hospodárstva v tomto roku s novou prognózou 6,2-percentného poklesu a revízii očakávaných daňových a odvodových príjmov už začína hovoriť o tohtoročnom schodku verejných financií až pri úrovni okolo 6 percent hrubého domáceho produktu.
