(Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Slovenská vláda si počas troch rokov v úrade nedokázala podľa analytikov poradiť s klientelizmom a korupciou, zhoršilo sa aj postavenie národnostných menšín. Odborníci oslovení ČTK tiež upozornili, že kabinet premiéra Roberta Fica (Smer-SD) porušil predvolebné sľuby, keď ustúpil od ohlasovaného rušenia reforiem predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS).
Orientácia politických špičiek na Rusko či návštevy problémových krajín zas údajne poškodili Slovensko v zahraničí.
Popularita najsilnejšej vládnej strany Smer-SD pritom od volieb v roku 2006 výrazne stúpla; jej preferencie sa v prieskumoch verejnej mienky dostali nad 40 percent z necelých 30 percent získaných vo voľbách. Ficova strana podľa politológa Michala Horského z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave odčerpala časť hlasov aj koaličným partnerom ĽS-HZDS a SNS.
Trojročné pôsobenie vlády napriek opakovaným vyhláseniam o boji s korupciou negatívne poznačili najmä viaceré škandály a klientelizmus, zhodli sa oslovení analytici. "Klientelistickejšia vláda od roku 1998 na Slovensku nebola," tvrdil prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Opozícia i médiá v poslednom čase upozornili napríklad na kontroverzný predaj emisných kvót oxidu uhličitého neznámej americkej spoločnosti za nižšiu hodnotu, ako predávali ostatné štáty. Ministerstvo výstavby zas muselo zrušiť tender za 3,6 miliardy korún (119,5 milióna eur), ktorý získali aj firmy údajne blízke šéfovi SNS Jánovi Slotovi.
Horský pripomenul, že Fico pred voľbami lákal voličov aj na slogan, podľa ktorého sa za Dzurindu kradlo tak ako za Mečiara. "Dnes k tomu možno pokojne dodať, že sa kradne aj za Fica," reagoval na sporné rozdeľovanie štátnych zákaziek. Práve Mečiarovu ĽS-HZDS si pritom Smer-SD vybral za koaličného partnera.
Za jeden z najväčších problémov súčasnej koalície označili analytici menšinovú politiku. "Tá je menej ústretová voči národnostným menšinám ako v minulosti, pričom prítomnosť SNS vo vláde je z hľadiska menšín, najmä maďarskej, problematická," tvrdil Mesežnikov. Upozornil, že nacionalistické idey sa hlásajú otvorenejšie, nezriedka vo vulgárnej podobe. "Jednotlivé kroky predstaviteľov koalície smerujú k ďalšiemu zvyšovaniu napätia," dodal politológ Miroslav Kusý. Naposledy parlament prijal opozíciou i časťou odborníkov kritizovanú vládnu novelu zákona o štátnom jazyku, ktorá po desiatich rokoch opätovne zavádza pokuty za prehrešky voči slovenčine.
Oslovení experti upozornili aj na to, že Smer-SD upustil od rušenia reforiem Dzurindovej vlády vrátane druhého penzijného piliera či rovnej dane. "Smer-SD pochopil, že stopnutie reforiem môže vyvolať viac negatívnych emócií ako samotné nedodržanie predvolebných sľubov," tvrdil Mesežnikov.
Odborníci napriek vstupu Slovenska do eurozóny a Schengenského priestoru kritizovali aj údajne nejednoznačnú zahranično-politickú orientáciu krajiny. "Zahraničná politika síce nevybočuje z rámca daného členstvom v EÚ či NATO, niektoré vyhlásenia našich najvyšších politikov však nie sú vždy v prospech dobrého imidžu krajiny," zhodnotil Mesežnikov. Opozícia i časť odborníkov kritizovala Fica za jeho návštevu Líbye či účasť na oslave komunistickej revolúcie na Kube na kubánskej ambasáde v Bratislave. Nevôľu mimovládnych organizácií a opozičných strán zas vyvolal zásah policajtov počas návštevy čínskeho prezidenta v krajine proti aktivistom za ľudské práva.
Popularita najsilnejšej vládnej strany Smer-SD pritom od volieb v roku 2006 výrazne stúpla; jej preferencie sa v prieskumoch verejnej mienky dostali nad 40 percent z necelých 30 percent získaných vo voľbách. Ficova strana podľa politológa Michala Horského z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave odčerpala časť hlasov aj koaličným partnerom ĽS-HZDS a SNS.
Trojročné pôsobenie vlády napriek opakovaným vyhláseniam o boji s korupciou negatívne poznačili najmä viaceré škandály a klientelizmus, zhodli sa oslovení analytici. "Klientelistickejšia vláda od roku 1998 na Slovensku nebola," tvrdil prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Opozícia i médiá v poslednom čase upozornili napríklad na kontroverzný predaj emisných kvót oxidu uhličitého neznámej americkej spoločnosti za nižšiu hodnotu, ako predávali ostatné štáty. Ministerstvo výstavby zas muselo zrušiť tender za 3,6 miliardy korún (119,5 milióna eur), ktorý získali aj firmy údajne blízke šéfovi SNS Jánovi Slotovi.
Horský pripomenul, že Fico pred voľbami lákal voličov aj na slogan, podľa ktorého sa za Dzurindu kradlo tak ako za Mečiara. "Dnes k tomu možno pokojne dodať, že sa kradne aj za Fica," reagoval na sporné rozdeľovanie štátnych zákaziek. Práve Mečiarovu ĽS-HZDS si pritom Smer-SD vybral za koaličného partnera.
Za jeden z najväčších problémov súčasnej koalície označili analytici menšinovú politiku. "Tá je menej ústretová voči národnostným menšinám ako v minulosti, pričom prítomnosť SNS vo vláde je z hľadiska menšín, najmä maďarskej, problematická," tvrdil Mesežnikov. Upozornil, že nacionalistické idey sa hlásajú otvorenejšie, nezriedka vo vulgárnej podobe. "Jednotlivé kroky predstaviteľov koalície smerujú k ďalšiemu zvyšovaniu napätia," dodal politológ Miroslav Kusý. Naposledy parlament prijal opozíciou i časťou odborníkov kritizovanú vládnu novelu zákona o štátnom jazyku, ktorá po desiatich rokoch opätovne zavádza pokuty za prehrešky voči slovenčine.
Oslovení experti upozornili aj na to, že Smer-SD upustil od rušenia reforiem Dzurindovej vlády vrátane druhého penzijného piliera či rovnej dane. "Smer-SD pochopil, že stopnutie reforiem môže vyvolať viac negatívnych emócií ako samotné nedodržanie predvolebných sľubov," tvrdil Mesežnikov.
Odborníci napriek vstupu Slovenska do eurozóny a Schengenského priestoru kritizovali aj údajne nejednoznačnú zahranično-politickú orientáciu krajiny. "Zahraničná politika síce nevybočuje z rámca daného členstvom v EÚ či NATO, niektoré vyhlásenia našich najvyšších politikov však nie sú vždy v prospech dobrého imidžu krajiny," zhodnotil Mesežnikov. Opozícia i časť odborníkov kritizovala Fica za jeho návštevu Líbye či účasť na oslave komunistickej revolúcie na Kube na kubánskej ambasáde v Bratislave. Nevôľu mimovládnych organizácií a opozičných strán zas vyvolal zásah policajtov počas návštevy čínskeho prezidenta v krajine proti aktivistom za ľudské práva.
