Vymenovanie Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu
BRATISLAVA - Prezident Ivan Gašparovič dnes vymenoval Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu, zároveň prijal jeho demisiu z postu ministra spravodlivosti.
Vo vláde premiéra Roberta Fica ide zhruba rok pred parlamentnými voľbami o deviatu personálnu výmenu. Harabina zvolila do čela Najvyššieho súdu v pondelok Súdna rada, proti jeho kandidatúre protestovali viaceré mimovládne organizácie a občania.
Gašparovič dočasne poveril vedením ministerstva premiéra Fica. Vládna ĽS-HZDS, ktorej podľa koaličnej zmluvy patrí kreslo ministra spravodlivosti, doposiaľ meno Harabinovho nástupcu neoznámila. Päťdesiatdvaročný Harabin, ktorý už v minulosti Najvyšší súd viedol, vo voľbách porazil jedinú protikandidátku, sudkyňu tohto súdu Evu Babiakovú. Tá nezískala ani jeden hlas, naopak, Harabin dostal 15 hlasov zo 17-člennej rady.
Mimovládne organizácie pritom nedávno upozornili, že Harabina môžu viacerí členovia rady, zloženej hlavne zo sudcov, voliť z obavy, že by ich ako minister mohol potrestať. Funkčné obdobie predsedu NS je päťročné. Zástupcovia tretieho sektora tiež pripravili proti Harabinovej kandidatúre niekoľko protestných akcií. Vyčítali mu okrem iného údajné kontakty na muža podozrivého z drogovej trestnej činnosti, ale aj jeho pôsobenie na ministerstve.
Zvolenie Harabina za predsedu Najvyššieho súdu, ktorý je zároveň aj šéfom Súdnej rady, kritizovala aj opozícia. Harabin ešte ako minister navrhol posilnenie právomocí rady i NS, parlament by o predlohe mal rozhodnúť na jeseň.
Gašparovič dočasne poveril vedením ministerstva premiéra Fica. Vládna ĽS-HZDS, ktorej podľa koaličnej zmluvy patrí kreslo ministra spravodlivosti, doposiaľ meno Harabinovho nástupcu neoznámila. Päťdesiatdvaročný Harabin, ktorý už v minulosti Najvyšší súd viedol, vo voľbách porazil jedinú protikandidátku, sudkyňu tohto súdu Evu Babiakovú. Tá nezískala ani jeden hlas, naopak, Harabin dostal 15 hlasov zo 17-člennej rady.
Mimovládne organizácie pritom nedávno upozornili, že Harabina môžu viacerí členovia rady, zloženej hlavne zo sudcov, voliť z obavy, že by ich ako minister mohol potrestať. Funkčné obdobie predsedu NS je päťročné. Zástupcovia tretieho sektora tiež pripravili proti Harabinovej kandidatúre niekoľko protestných akcií. Vyčítali mu okrem iného údajné kontakty na muža podozrivého z drogovej trestnej činnosti, ale aj jeho pôsobenie na ministerstve.
Zvolenie Harabina za predsedu Najvyššieho súdu, ktorý je zároveň aj šéfom Súdnej rady, kritizovala aj opozícia. Harabin ešte ako minister navrhol posilnenie právomocí rady i NS, parlament by o predlohe mal rozhodnúť na jeseň.
