Jozef Migaš
BRATISLAVA - Nový slovenský veľvyslanec v Rusku a bývalý predseda parlamentu Jozef Migaš údajne donášal komunistickej Štátnej bezpečnosti na spolužiakov z kyjevskej univerzity.
Uviedla to televízia Markíza, ktorá sa odvolala na archívne dokumenty. Migaš spoluprácu s ŠtB poprel. Veľvyslanca sa zastalo ministerstvo zahraničných vecí, ktoré zároveň označilo reportáž za tendenčnú.
Podľa Markízy Migašovi počas štúdia v Kyjeve dôstojník ŠtB z československej ambasády ponúkal spoluprácu. Migaš "ochotne prisľúbil spoluprácu ako dôverník", citovala televízia z archívnych dokumentov. Kategória dôverník však nemusela podľa slovenských pravidiel znamenať vedomú spoluprácu s ŠtB.
Migaš mal podľa Markízy dôstojníka rozviedky informovať o tom, čo hovoria poľskí študenti na politickú situáciu v Poľsku. Mal tiež údajne zistiť informácie o dvoch stážistoch zo západného Nemecka, pred návratom domov údajne podľa televízie informoval pracovníka rozviedky o názoroch rektora univerzity na československých študentov.
"Nikdy som nekomunikoval, tak ani úlohy som nedostával. (...) Ja som nespolupracoval," reagoval pre televíziu Migaš na obvinenia o spolupráci s ŠtB.
Ministerstvo zahraničných vecí reagovalo, že Migaš rovnako ako všetci slovenskí veľvyslanci musel pred vycestovaním na diplomatickú misiu splniť celý rad nielen odborných, ale aj bezpečnostných a morálnych kritérií. "Podľa platných slovenských zákonov minulosť všetkých kandidátov na miesta veľvyslancov, vrátane ich možnej spolupráce s bývalou Štátnou bezpečnosťou, dôkladne posudzuje viacero štátnych inštitúcií, ktorých prácu vyhodnocuje a koordinuje Národný bezpečnostný úrad," uviedol hovorca ministerstva Ján Škoda. Dodal, že bez platnej bezpečnostnej previerky by prezident nemohol vymenovať Migaša za veľvyslanca.
Reportáž podľa Škodu hrubým spôsobom útočí na ľudskú dôstojnosť a česť veľvyslanca a znevažuje a poškodzuje dobré meno slovenskej diplomacie vo svete.
Migaš bol pred pádom komunistického režimu dlhoročným funkcionárom komunistickej strany. Pred rokom 1989 pôsobil na jej ideologickom oddelení a učil na Vysokej škole politickej. Šéfom parlamentu bol počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2002. V minulosti tiež stál na čele Strany demokratickej ľavice. Po odchode z politiky sa začal venovať podnikaniu a obchodu s Ukrajinou. Tento týždeň si od prezidenta prevzal poverovacie listiny na post veľvyslanca v Moskve.
Podľa Markízy Migašovi počas štúdia v Kyjeve dôstojník ŠtB z československej ambasády ponúkal spoluprácu. Migaš "ochotne prisľúbil spoluprácu ako dôverník", citovala televízia z archívnych dokumentov. Kategória dôverník však nemusela podľa slovenských pravidiel znamenať vedomú spoluprácu s ŠtB.
Migaš mal podľa Markízy dôstojníka rozviedky informovať o tom, čo hovoria poľskí študenti na politickú situáciu v Poľsku. Mal tiež údajne zistiť informácie o dvoch stážistoch zo západného Nemecka, pred návratom domov údajne podľa televízie informoval pracovníka rozviedky o názoroch rektora univerzity na československých študentov.
"Nikdy som nekomunikoval, tak ani úlohy som nedostával. (...) Ja som nespolupracoval," reagoval pre televíziu Migaš na obvinenia o spolupráci s ŠtB.
Ministerstvo zahraničných vecí reagovalo, že Migaš rovnako ako všetci slovenskí veľvyslanci musel pred vycestovaním na diplomatickú misiu splniť celý rad nielen odborných, ale aj bezpečnostných a morálnych kritérií. "Podľa platných slovenských zákonov minulosť všetkých kandidátov na miesta veľvyslancov, vrátane ich možnej spolupráce s bývalou Štátnou bezpečnosťou, dôkladne posudzuje viacero štátnych inštitúcií, ktorých prácu vyhodnocuje a koordinuje Národný bezpečnostný úrad," uviedol hovorca ministerstva Ján Škoda. Dodal, že bez platnej bezpečnostnej previerky by prezident nemohol vymenovať Migaša za veľvyslanca.
Reportáž podľa Škodu hrubým spôsobom útočí na ľudskú dôstojnosť a česť veľvyslanca a znevažuje a poškodzuje dobré meno slovenskej diplomacie vo svete.
Migaš bol pred pádom komunistického režimu dlhoročným funkcionárom komunistickej strany. Pred rokom 1989 pôsobil na jej ideologickom oddelení a učil na Vysokej škole politickej. Šéfom parlamentu bol počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2002. V minulosti tiež stál na čele Strany demokratickej ľavice. Po odchode z politiky sa začal venovať podnikaniu a obchodu s Ukrajinou. Tento týždeň si od prezidenta prevzal poverovacie listiny na post veľvyslanca v Moskve.
