Nitra (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ochrana životného prostredia, zachovanie kultúrneho dedičstva alebo podpora zdravotníctva a vzdelávania sú len niektoré oblasti, ktoré získali a v najbližších rokoch ešte získajú milióny eur z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu.
Z celkovej podpory 67 miliónov eur, ktorú od 1. mája 2004 do 30. apríla 2009 Slovensko takto získalo, pričom 95 percent je zo zdrojov Nórskeho kráľovstva, bolo doteraz konečným prijímateľom vyplatených viac ako 13,5 milióna eur. Projekty, ktoré s pomocou týchto zdrojov pripravili mimovládne organizácie, vedecké inštitúcie, školy, aj samosprávy regiónov a miest a súkromné spoločnosti, sú zväčša dlhodobé. Preto sa väčšina peňazí ešte len vyplatí.
Pri príležitosti ukončenia 1. programovacieho obdobia Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu sa dnes v Bratislave konala konferencia. Ako na tlačovej besede ku konferencii povedal podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, uzatvárame jednu etapu spolupráce. Z jej zdrojov sa pripravilo 27 projektov na strednom Slovensku, 24 projektov na východnom a deväť na západnom Slovensku. Nórsky finančný mechanizmus pomáha aj Bratislave, čo má aj celoslovenský efekt, zdôraznil Čaplovič. Bratislava totiž bola pre vyššiu životnú úroveň vyňatá z európskeho dotačného systému.
Ako na tlačovej besede povedala veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku Brit Lovseth, všetky projekty boli vyberané veľmi zodpovedne. Zároveň vyzdvihla tri na protipovodňovú ochranu. Ide o podporu mesta Lipany v budovaní protipovodňových opatrení na Lipanskom potoku a potoku Lučanka v Lipanoch, reguláciu potokov Slavkovský potok a Čierny močiar v obci Nižný Slavkov a o revitalizáciu toku Myjavy v meste Myjava. Práve vďaka poslednému projektu sa podľa Dušana Čaploviča zmiernili dopady ničivej búrky, ktorá sa v sobotu večer prehnala Myjavou. Spomínané projekty idú podľa veľvyslankyne k jadru toho, čo sa nórska strana snaží dosiahnuť - odstraňovanie rozdielov. Odstránením hrozby záplav umožňujú chrániť obce a mestá, ich obyvateľov a tým im dávajú možnosť na lepší rozvoj.
"Veľmi dobre ilustrujú, ako málo môže znamenať veľa pre množstvo ľudí," doplnila. Pridanou hodnotou projektov, ktoré Nórsko financuje, hoci nie je členom EÚ, je solidarita. Brit Lovseth zdôraznila, že i vďaka tejto spolupráci sa zvyšuje povedomie obyvateľov Slovenska o Nórsku. Vicepremiér považuje za veľmi významné zelené a zdravotnícke projekty vo vzdelávaní, vede a výskume. Zdroje približne jeden milión eur z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu podľa Čaploviča vytvorili predpoklady pre digitalizáciu fondov Slovenskej národnej knižnice v Martine.
V 1. období sa realizovalo 101 projektov, z toho 92 individuálnych a deväť blokových. "Najväčšie posolstvo z prvého obdobia je, že máme zazmluvnených 99,17 percenta projektov." Na tlačovej besede o tom informoval Ivan Ištvánffy, generálny riaditeľ Sekcie riadenia implementácie zahraničnej finančnej pomoci Úradu vlády SR, ktorý je aj Národným kontaktným bodom pre spomínanú finančnú pomoc. Zvyšných 0,83 percenta pre SR (548 473 eur) nie je zazmluvnených preto, lebo v čase, keď sa už prostriedky nedali presúvať, ich dvaja potenciálni prijímatelia pre problémy spojené s hospodárskou krízou odmietli. Národný kontaktný bod dostal 673 žiadostí.
V súčasnosti EÚ a prispievatelia - Nórsko, Island a Licheštajnsko rokujú o programovacom období na roky 2009 - 2014 o štátoch a oblastiach, ktoré podporia. Rovnako sa rozhoduje o sumách určených pre konkrétne krajiny, ku ktorým pribudlo Bulharsko a Rumunsko. Podľa Čaploviča Slovensko dáva záruku, že zdroje využije efektívne, racionálne a transparentne.
Súčasne so vstupom do EÚ sa Slovenská republika stala členom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP - European Economic Area, EEA), do ktorého patria aj krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO). Na základe dohody medzi EÚ a krajinami EZVO Nórske kráľovstvo, Island a Lichtenštajnsko poskytli od 1. mája 2004 do 30. apríla 2009 Slovenskej republike a ďalším štátom finančnú pomoc na zmiernenie hospodárskych a sociálnych rozdielov v EHP. Podpisom memoránd o porozumení začiatkom roka 2005 sa vytvorili dva samostatné finančné mechanizmy, a to Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus.
Pri príležitosti ukončenia 1. programovacieho obdobia Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu sa dnes v Bratislave konala konferencia. Ako na tlačovej besede ku konferencii povedal podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, uzatvárame jednu etapu spolupráce. Z jej zdrojov sa pripravilo 27 projektov na strednom Slovensku, 24 projektov na východnom a deväť na západnom Slovensku. Nórsky finančný mechanizmus pomáha aj Bratislave, čo má aj celoslovenský efekt, zdôraznil Čaplovič. Bratislava totiž bola pre vyššiu životnú úroveň vyňatá z európskeho dotačného systému.
Ako na tlačovej besede povedala veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku Brit Lovseth, všetky projekty boli vyberané veľmi zodpovedne. Zároveň vyzdvihla tri na protipovodňovú ochranu. Ide o podporu mesta Lipany v budovaní protipovodňových opatrení na Lipanskom potoku a potoku Lučanka v Lipanoch, reguláciu potokov Slavkovský potok a Čierny močiar v obci Nižný Slavkov a o revitalizáciu toku Myjavy v meste Myjava. Práve vďaka poslednému projektu sa podľa Dušana Čaploviča zmiernili dopady ničivej búrky, ktorá sa v sobotu večer prehnala Myjavou. Spomínané projekty idú podľa veľvyslankyne k jadru toho, čo sa nórska strana snaží dosiahnuť - odstraňovanie rozdielov. Odstránením hrozby záplav umožňujú chrániť obce a mestá, ich obyvateľov a tým im dávajú možnosť na lepší rozvoj.
"Veľmi dobre ilustrujú, ako málo môže znamenať veľa pre množstvo ľudí," doplnila. Pridanou hodnotou projektov, ktoré Nórsko financuje, hoci nie je členom EÚ, je solidarita. Brit Lovseth zdôraznila, že i vďaka tejto spolupráci sa zvyšuje povedomie obyvateľov Slovenska o Nórsku. Vicepremiér považuje za veľmi významné zelené a zdravotnícke projekty vo vzdelávaní, vede a výskume. Zdroje približne jeden milión eur z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu podľa Čaploviča vytvorili predpoklady pre digitalizáciu fondov Slovenskej národnej knižnice v Martine.
V 1. období sa realizovalo 101 projektov, z toho 92 individuálnych a deväť blokových. "Najväčšie posolstvo z prvého obdobia je, že máme zazmluvnených 99,17 percenta projektov." Na tlačovej besede o tom informoval Ivan Ištvánffy, generálny riaditeľ Sekcie riadenia implementácie zahraničnej finančnej pomoci Úradu vlády SR, ktorý je aj Národným kontaktným bodom pre spomínanú finančnú pomoc. Zvyšných 0,83 percenta pre SR (548 473 eur) nie je zazmluvnených preto, lebo v čase, keď sa už prostriedky nedali presúvať, ich dvaja potenciálni prijímatelia pre problémy spojené s hospodárskou krízou odmietli. Národný kontaktný bod dostal 673 žiadostí.
V súčasnosti EÚ a prispievatelia - Nórsko, Island a Licheštajnsko rokujú o programovacom období na roky 2009 - 2014 o štátoch a oblastiach, ktoré podporia. Rovnako sa rozhoduje o sumách určených pre konkrétne krajiny, ku ktorým pribudlo Bulharsko a Rumunsko. Podľa Čaploviča Slovensko dáva záruku, že zdroje využije efektívne, racionálne a transparentne.
Súčasne so vstupom do EÚ sa Slovenská republika stala členom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP - European Economic Area, EEA), do ktorého patria aj krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO). Na základe dohody medzi EÚ a krajinami EZVO Nórske kráľovstvo, Island a Lichtenštajnsko poskytli od 1. mája 2004 do 30. apríla 2009 Slovenskej republike a ďalším štátom finančnú pomoc na zmiernenie hospodárskych a sociálnych rozdielov v EHP. Podpisom memoránd o porozumení začiatkom roka 2005 sa vytvorili dva samostatné finančné mechanizmy, a to Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus.
