Ministra mrzí, že sa mu nepodarilo presadiť poplatky za vysokoškolské štúdium.
BRATISLAVA - Končiaci sa rok 2004 bol pre školstvo veľmi náročný. Priznáva to minister školstva Martin Fronc. Príčinou boli viaceré zmeny, najmä v systéme financovania základných a stredných škôl.
Od januára tohto roka začalo platiť rozdeľovanie prostriedkov od počtu žiakov. Okrem toho rezort rozbehol aj reformu maturity a pripravil i ďalšie zmeny. "Urobil sa kus práce. Z druhej strany, čo hodnotím negatívne, je to, že neprešiel vysokoškolský zákon," konštatoval pre agentúru SITA minister, ktorého mrzí, že sa nepodarilo zaviesť poplatky za vysokoškolské štúdium.
Hoci pred rokom Fronc vyhlásil, že prioritou roka 2004 bude príprava zákona o výchove a vzdelávaní, ten stále nebol v predložený. Minister by ho rád dokončil, pretože ide o jeden z kľúčových zákonov pre systém vzdelávania. Pripomína však, že za uplynulých 15 rokov ani jeden z jeho predchodcov nebol v príprave tejto normy úspešný.
Fronc zdôrazňuje, že odštartoval aspoň diskusiu k zákonu. V tejto súvislosti odmieta kritiku viacerých mimovládnych organizácií, podľa ktorých rezort odmieta prijímať ich návrhy o reforme školského systému. "Nie je to pravda. Ako vo vysokoškolskom zákone som mnohé veci aplikoval, tak aj teraz," povedal minister.
Podľa neho však niektoré návrhy, ktoré chcú reformovať školstvo príliš razantne, neovereným spôsobom, by školám skôr poškodili. Otázne je teda miera zmien, pri určení ktorých môže dochádzať k názorovým rozdielom medzi ministrom a mimovládnymi organizáciami.
Ako príklad uvádza minister Maďarsko, ktoré výrazne reformovalo školstvo v roku 1993. Touto reformou však zrejme nedosiahli želaný výsledok, čo podľa Fronca dokázalo aj európske hodnotenie žiakov PISA, kde Maďarsko nedopadlo najlepšie.
Hoci pred rokom Fronc vyhlásil, že prioritou roka 2004 bude príprava zákona o výchove a vzdelávaní, ten stále nebol v predložený. Minister by ho rád dokončil, pretože ide o jeden z kľúčových zákonov pre systém vzdelávania. Pripomína však, že za uplynulých 15 rokov ani jeden z jeho predchodcov nebol v príprave tejto normy úspešný.
Fronc zdôrazňuje, že odštartoval aspoň diskusiu k zákonu. V tejto súvislosti odmieta kritiku viacerých mimovládnych organizácií, podľa ktorých rezort odmieta prijímať ich návrhy o reforme školského systému. "Nie je to pravda. Ako vo vysokoškolskom zákone som mnohé veci aplikoval, tak aj teraz," povedal minister.
Podľa neho však niektoré návrhy, ktoré chcú reformovať školstvo príliš razantne, neovereným spôsobom, by školám skôr poškodili. Otázne je teda miera zmien, pri určení ktorých môže dochádzať k názorovým rozdielom medzi ministrom a mimovládnymi organizáciami.
Ako príklad uvádza minister Maďarsko, ktoré výrazne reformovalo školstvo v roku 1993. Touto reformou však zrejme nedosiahli želaný výsledok, čo podľa Fronca dokázalo aj európske hodnotenie žiakov PISA, kde Maďarsko nedopadlo najlepšie.
