BRATISLAVA - Negatívne predpovede a signály zo všetkých odvetví slovenského hospodárstva sa naplnili. Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa totiž podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR v prvom štvrťroku tohto roka v stálych cenách medziročne prepadol až o 5,4 %.
Pokles hospodárstva pritom predpovedali všetci analytici a ekonómovia, ich odhady poklesu HDP sa však pohybovali v relatívne širokom pásme. Slovenská ekonomika sa tak dostala do záporného rastu prvýkrát od prvého štvrťroku 2000. Podľa predbežných údajov ŠÚ sa pritom v prvom štvrťroku vytvoril HDP v objeme 14,678 mld. eur, čo v bežných cenách znamenalo pokles o 5,9 %. V poslednom štvrťroku minulého roka pritom hospodárstvo Slovenska ešte reálne vzrástlo o 2,5 %, čo znamenalo za celý rok 2008 medziročný nárast HDP o 6,4 %.
Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa v prvom štvrťroku 2009 v stálych cenách vypočítaných reťazením objemov podľa štatistikov vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 11,532 mld. eur a oproti prvému kvartálu 2008 klesol o 6 %. Celková zamestnanosť v referenčnom období dosiahla 2 199,9 tis. osôb. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2008 klesla o 0,4 %. Celková zamestnanosť po sezónnej analýze dosiahla 2 227 tis. osôb a medziročne ostala na rovnakej úrovni. Rýchle odhady hrubého domáceho produktu a zamestnanosti bude pritom na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov spresnené. Spresnené výsledky budú zverejnené dňa 3. júna 2009.
Podobný vývoj v prvom štvrťroku naznačovali už dáta z priemyslu, ktoré ŠÚ zverejňoval priebežne na mesačnej báze. Priemyselná produkcia sa totiž prvé dva mesiace roka medziročne prepadala zhruba o štvrtinu, mierne zlepšenie a zmiernenie prepadu na 18 % prišlo až v marci. Podobný vývoj vykázali aj tržby v priemysle, ktoré po výrazných prepadoch za prvé dva mesiace v marci klesli rovnako miernejšie. Všetky tieto štatistiky sa napokon prejavili aj v bilancii zahraničného obchodu, ktorá síce prekvapivo vykazovala vo februári a marci prebytok, avšak stál za tým predovšetkým výrazný pokles dovozov. Samotný export totiž medziročne padal v jednotlivých mesiacoch prvého štvrťroka o 20 až 30 %. Prvý mesiac tohto roka sa pritom na výsledkoch slovenského hospodárstva mohla podieľať aj plynová kríza, ktorá na dva týždne odstavila väčšinu slovenských podnikov, väčšina hospodárskeho poklesu však ide na vrub znižovania hospodárskej aktivity a najmä zahraničného dopytu.
Medzinárodné inštitúcie ako aj Národná banka Slovenska pritom za celý tento rok predpovedajú Slovensku hospodársku recesiu. Ich aktuálne odhady sa pritom pohybujú od poklesu o 2,1 % až po 3,5-percentný pokles. Podobné očakávania majú aj bankoví analytici. Tieto prognózy pritom počítajú so stabilizáciou hospodárstva v druhej polovici tohto roka, z čoho by mohol napokon vyplynúť mierny ekonomický rast už v poslednom štvrťroku tohto roka. Opätovný návrat Slovenska k hospodárskemu rastu pritom ekonómovia aj relevantné inštitúcie očakávajú v roku 2010, kedy by Slovensko, aj keď s miernym rastom pod jedno percento, malo byť medzi najrýchlejšie rastúcimi ekonomikami Európskej únie.
Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa v prvom štvrťroku 2009 v stálych cenách vypočítaných reťazením objemov podľa štatistikov vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 11,532 mld. eur a oproti prvému kvartálu 2008 klesol o 6 %. Celková zamestnanosť v referenčnom období dosiahla 2 199,9 tis. osôb. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2008 klesla o 0,4 %. Celková zamestnanosť po sezónnej analýze dosiahla 2 227 tis. osôb a medziročne ostala na rovnakej úrovni. Rýchle odhady hrubého domáceho produktu a zamestnanosti bude pritom na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov spresnené. Spresnené výsledky budú zverejnené dňa 3. júna 2009.
Podobný vývoj v prvom štvrťroku naznačovali už dáta z priemyslu, ktoré ŠÚ zverejňoval priebežne na mesačnej báze. Priemyselná produkcia sa totiž prvé dva mesiace roka medziročne prepadala zhruba o štvrtinu, mierne zlepšenie a zmiernenie prepadu na 18 % prišlo až v marci. Podobný vývoj vykázali aj tržby v priemysle, ktoré po výrazných prepadoch za prvé dva mesiace v marci klesli rovnako miernejšie. Všetky tieto štatistiky sa napokon prejavili aj v bilancii zahraničného obchodu, ktorá síce prekvapivo vykazovala vo februári a marci prebytok, avšak stál za tým predovšetkým výrazný pokles dovozov. Samotný export totiž medziročne padal v jednotlivých mesiacoch prvého štvrťroka o 20 až 30 %. Prvý mesiac tohto roka sa pritom na výsledkoch slovenského hospodárstva mohla podieľať aj plynová kríza, ktorá na dva týždne odstavila väčšinu slovenských podnikov, väčšina hospodárskeho poklesu však ide na vrub znižovania hospodárskej aktivity a najmä zahraničného dopytu.
Medzinárodné inštitúcie ako aj Národná banka Slovenska pritom za celý tento rok predpovedajú Slovensku hospodársku recesiu. Ich aktuálne odhady sa pritom pohybujú od poklesu o 2,1 % až po 3,5-percentný pokles. Podobné očakávania majú aj bankoví analytici. Tieto prognózy pritom počítajú so stabilizáciou hospodárstva v druhej polovici tohto roka, z čoho by mohol napokon vyplynúť mierny ekonomický rast už v poslednom štvrťroku tohto roka. Opätovný návrat Slovenska k hospodárskemu rastu pritom ekonómovia aj relevantné inštitúcie očakávajú v roku 2010, kedy by Slovensko, aj keď s miernym rastom pod jedno percento, malo byť medzi najrýchlejšie rastúcimi ekonomikami Európskej únie.
