TRNAVA/TRSTÍN – Dolomit v trstínskom kameňolome je už takmer vyťažený, prevádzkovateľ kameňolomu spoločnosť ALAS Slovakia, s.r.o. chce preto územie ťažby postupne rozšíriť o ďalších asi 30 hektárov smerom na sever.
Obyvatelia Trstína s tým nesúhlasia, v podstate však nemajú na výber. Projekt je v súčasnosti vo fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment - EIA). Záverečné stanovisko vydá Ministerstvo životného prostredia SR, pričom povoľovacím orgánom je obec. „Obec nemôže činnosť nepovoliť, pokiaľ na to nie je zákonný dôvod. Ak by ju aj nepovolili, v odvolacom konaní by bolo rozhodnuté v prospech investora,“ uviedla Iveta Mociková zo spoločnosti Enving s.r.o., ktorá vypracovala správu o hodnotení.
Na stredajšom verejnom prerokovaní o zámere rozšírenia kameňolomu sa zišlo niekoľko desiatok obyvateľov dotknutého územia. Tí by boli najradšej, keby sa v Trstíne neťažilo vôbec. Toho sa však tak skoro nedočkajú. „Po rozšírení sa zásoby odhadujú na 48 rokov pri ťažbe plánovaných 500-tisíc ton ročne,“ uviedol výrobný riaditeľ spoločnosti ALAS Pavol Juhás. Podľa neho je však lokalita len časťou rozsiahleho masívu. Rozšírenie pritom prichádza do úvahy najskôr o niekoľko rokov, v závislosti od toho, kedy úplne vyťažia súčasný dobývací priestor. Následne by mali začať s rekultiváciou územia súčasnej ťažby.
„Všetko je zaprášené, nemôžeme si ani okno otvoriť. Mladí nemajú kam chodiť na prechádzky,“ rozhorčoval sa Trstínčan Peter Krajčírovič. Ladislav Kaluha zase vyjadril obavy o zdroje pitnej vody, ktoré sa nachádzajú pod kameňolomom. Ďalší spomínali popraskané domy, nadmerný hluk či problémy s dopravou. Vedenie firmy sa obhajuje tým, že všetko je v súlade s platnými normami, vápencový poprašok dokonca má byť dobrým hnojivom pre okolité polia. Juhás uviedol, že občanom už vyšli v ústrety viacerými opatreniami. „Od roku 2007 je tu nainštalované odprašovacie zariadenie, prístupovú cestu sme vyasfaltovali a v jarných a letných mesiacoch ju kropíme,“ vyjadril sa Juhás. Ďalší ústupok spravili v tom, že zrušili nočné a víkendové zmeny, robia sa len výnimočne.
Stretnutie zúčastnených strán sa skončilo vzájomným konsenzom. „Dohodli sme sa, že si budeme navzájom vychádzať v ústrety,“ skonštatovala Genčúrová. Podľa nej majú z kameňolomu aj benefity – okrem zliav na stavebný materiál pre obyvateľov Trstína spoločnosť ALAS platí obci 1,33 eur za tonu uloženého stavebného odpadu.
Spoločnosť ALAS Slovakia s.r.o. sa zaoberá ťažbou a spracovaním stavebného kameňa, výrobou betónu a transportbetónu. Jej odberateľom je okrem stavebných firiem aj závod Duslo Šaľa, ktorý túto surovinu využíva ako komponent pre výrobu hnojív. Ako uviedol Juhás, aj oni pociťujú dopady hospodárskej krízy, zámer rozšírenia kameňolomu to však neovplyvní. „Teraz je dopyt nižší ako pred rokom, uvažujeme však perspektívne do budúcnosti,“ uzavrel.
Na stredajšom verejnom prerokovaní o zámere rozšírenia kameňolomu sa zišlo niekoľko desiatok obyvateľov dotknutého územia. Tí by boli najradšej, keby sa v Trstíne neťažilo vôbec. Toho sa však tak skoro nedočkajú. „Po rozšírení sa zásoby odhadujú na 48 rokov pri ťažbe plánovaných 500-tisíc ton ročne,“ uviedol výrobný riaditeľ spoločnosti ALAS Pavol Juhás. Podľa neho je však lokalita len časťou rozsiahleho masívu. Rozšírenie pritom prichádza do úvahy najskôr o niekoľko rokov, v závislosti od toho, kedy úplne vyťažia súčasný dobývací priestor. Následne by mali začať s rekultiváciou územia súčasnej ťažby.
„Všetko je zaprášené, nemôžeme si ani okno otvoriť. Mladí nemajú kam chodiť na prechádzky,“ rozhorčoval sa Trstínčan Peter Krajčírovič. Ladislav Kaluha zase vyjadril obavy o zdroje pitnej vody, ktoré sa nachádzajú pod kameňolomom. Ďalší spomínali popraskané domy, nadmerný hluk či problémy s dopravou. Vedenie firmy sa obhajuje tým, že všetko je v súlade s platnými normami, vápencový poprašok dokonca má byť dobrým hnojivom pre okolité polia. Juhás uviedol, že občanom už vyšli v ústrety viacerými opatreniami. „Od roku 2007 je tu nainštalované odprašovacie zariadenie, prístupovú cestu sme vyasfaltovali a v jarných a letných mesiacoch ju kropíme,“ vyjadril sa Juhás. Ďalší ústupok spravili v tom, že zrušili nočné a víkendové zmeny, robia sa len výnimočne.
Stretnutie zúčastnených strán sa skončilo vzájomným konsenzom. „Dohodli sme sa, že si budeme navzájom vychádzať v ústrety,“ skonštatovala Genčúrová. Podľa nej majú z kameňolomu aj benefity – okrem zliav na stavebný materiál pre obyvateľov Trstína spoločnosť ALAS platí obci 1,33 eur za tonu uloženého stavebného odpadu.
Spoločnosť ALAS Slovakia s.r.o. sa zaoberá ťažbou a spracovaním stavebného kameňa, výrobou betónu a transportbetónu. Jej odberateľom je okrem stavebných firiem aj závod Duslo Šaľa, ktorý túto surovinu využíva ako komponent pre výrobu hnojív. Ako uviedol Juhás, aj oni pociťujú dopady hospodárskej krízy, zámer rozšírenia kameňolomu to však neovplyvní. „Teraz je dopyt nižší ako pred rokom, uvažujeme však perspektívne do budúcnosti,“ uzavrel.
