Gustáv Husák (Zdroj: Bleskovky.sk)
BRATISLAVA - Bývalý prezident socialistického Československa Gustáv Husák nebude mať nakoniec v bratislavskej mestskej časti Dúbravka pamätnú tabuľu.
Informovala o tom Lucia Balajová z miestneho úradu. Dôvodom je podľa nej to, že Komunistickej strane Slovenska (KSS) sa nepáčilo nové miesto, kde mala byť tabuľa osadená. Husákovi sa pripisuje zodpovednosť za takzvanú normalizáciu v 70. rokoch minulého storočia, aj preto mala pamätná tabuľa viacero odporcov.
Pôvodne mali vyvesiť tabuľu na budove miestneho úradu v Husákovom rodisku v Dúbravke, v apríli však zastupiteľstvo rozhodlo, že ju umiestnia v parčíku na Jadranskej ulici.
"Podľa informácií Ústredného výboru KSS sa priestor na umiestnenie pamätnej tabule na Jadranskej ulici nezdá byť vhodný a považujú ho za nedôstojný. Preto tabuľu v mestskej časti Dúbravka neosadia," uviedla Balajová. Stanovisko KSS sa nepodarilo získať.
Predstavitelia mestskej časti chceli odhaliť Husákovi tabuľu už skôr, termín sa však posunul. Zámer uctiť si takýmto spôsobom bývalého prezidenta kritizovali viacerí historici, politici či zástupcovia cirkví.
Husák (1913-1991) sa dostal do čela bývalého Československa po obsadení krajiny vojskami vtedajších socialistických spojencov v roku 1968. Ozbrojený zásah zastavil proces uvoľňovania komunistického režimu a v nasledujúcich rokoch vládna moc vo väčšej miere potláčala prejavy odporu či kritiky.
Pôvodne mali vyvesiť tabuľu na budove miestneho úradu v Husákovom rodisku v Dúbravke, v apríli však zastupiteľstvo rozhodlo, že ju umiestnia v parčíku na Jadranskej ulici.
"Podľa informácií Ústredného výboru KSS sa priestor na umiestnenie pamätnej tabule na Jadranskej ulici nezdá byť vhodný a považujú ho za nedôstojný. Preto tabuľu v mestskej časti Dúbravka neosadia," uviedla Balajová. Stanovisko KSS sa nepodarilo získať.
Predstavitelia mestskej časti chceli odhaliť Husákovi tabuľu už skôr, termín sa však posunul. Zámer uctiť si takýmto spôsobom bývalého prezidenta kritizovali viacerí historici, politici či zástupcovia cirkví.
Husák (1913-1991) sa dostal do čela bývalého Československa po obsadení krajiny vojskami vtedajších socialistických spojencov v roku 1968. Ozbrojený zásah zastavil proces uvoľňovania komunistického režimu a v nasledujúcich rokoch vládna moc vo väčšej miere potláčala prejavy odporu či kritiky.
