BRATISLAVA - Pripravte sa na to, že za päť rokov štúdia siahnete hlboko do vrecka. Len priemerné mesačné poplatky študenta sa pohybujú okolo 200 eur. Za päť rokov tak miniete 10 tisíc eur (300 tisíc korún). Riešení ako to všetko zvládnuť je niekoľko.
Na Slovensku máme približne 200 tisíc vysokoškolákov, z toho viac ako 40 percent študuje na dennom štúdiu. Priemerné náklady študenta, ktoré zahŕňajú bývanie, študijné potreby, cestovné náklady, strava, internet, zápisné a pod., sa pohybujú okolo 200 eur (6000 korún) mesačne. A to ak nepočítame školné, ktoré pri súkromných školách dosahuje výšku až do 2 500 eur (75 tisíc korún) a pri externom štúdiu až do výšky 2 000 eur (60 tisíc korún) ročne. Nerátajte s tým, že náklady na vzdelanie budú klesať.
Na výšku šetrite už aj malým deťom
V 90 percentách hradia vysokoškolské štúdium rodičia. Za päť rokov štúdia tak miniete približne 10 tisíc eur (300 tisíc korún), bez prípadného školného. Myslíte si, že zaplatiť takúto sumu z vášho rodinného rozpočtu je nemožné? „Jedným z optimálnych riešení je finančné plánovanie a využitie ponuky dlhodobých sporiacich produktov už od detstva dieťaťa," tvrdí Maroš Kútnik, finančný poradca spoločnosti Partners Group SK. „Pri sporení 33 eur (1 000 korún) mesačne na 19 rokov a priemernom ročnom zhodnotení 7 percent, dostáva rodič na konci sporenia sumu približne 13 tisíc eur (390 000 korún), kým jeho vklad je len 7 524 eur (225 700 korún)," dodáva.
Ďalším spôsobom ako môžete získať finančné prostriedky na štúdium je detské investičné životné poistenie, ktoré využíva pravidelné investovanie s výhodným úrazovým poistením dieťaťa. Neuzatvárajte ho však na dobu kratšiu ako 15 rokov.
Pre deti staršie ako osem rokov je lepšie uvažovať o programe pravidelného investovania a k tomu doplniť zmluvu úrazového pripoistenia. Pokiaľ už máte staršie dieťa, jednou z možností je aj stavebné sporenie.
Za vynikajúce výsledky dostanete štipendium
Až 13 percent študentov stredných škôl nepokračovalo v štúdiu na vysokej škole, pretože na to nemali. Pre takýchto študentov a aj pre tých, ktorým rodičia nemôžu hradiť celé štúdium, existuje niekoľko riešení.
„Jednou z možností je získať sociálne, prospechové alebo motivačné štipendium. Ak nespĺňa študent prísne podmienky štipendií, štát ponúka úver prostredníctvom Študentského pôžičkového fondu, ktorého získanie je podmienené väčšinou sociálnymi faktormi," odporúča Maroš Kútnik. „Špeciálne úvery pre vysokoškolákov od prvého ročníka ponúkajú komerčné banky. Zvyčajne na 10 rokov. Ich výhodou je dostupnosť a zvýhodnený úrok, avšak nevýhodou vyššie preplatenie a potreba ručiteľa," upozorňuje.
Štúdium v zahraničí stojí viac
Finančne náročnejšie je štúdium v zahraničí, kde ročne odchádza viac ako 20 tisíc Slovákov. Väčšina z nich do Českej republiky, kde sú náklady porovnateľné so Slovenskom.
V Nemecku a Francúzsku sú vysoké školy bezplatné, platí sa však ročný poplatok vo výške 500 eur (15 tisíc korún). Všetko predražia náklady na ubytovanie, stravu, študijné materiály, ktoré v priemere vychádzajú na 1 200 eur (36 tisíc korún) mesačne.
Ročné školné vo Veľkej Británii sa pohybuje okolo 3 500 eur (100 tisíc korún) a v USA až 27 - 80 tisíc eur (810 000 - 2 400 000 korún). Pomôcť môžu prospechové štipendiá, avšak väčšiu časť nákladov znáša študent alebo jeho rodina.
Pomôžu aj brigády a práca popri škole
Študenti si môžu zlepšiť finančnú situáciu brigádami alebo prácou popri škole. Pravidelne ich takto pracuje 32 percent a priemerne si mesačne zarobia asi sto eur (3 000 korún).
Cez prázdniny dokonca pracuje takmer 75 percent študentov a ich zárobok, ak pracujú doma, sa pohybuje okolo 260 eur (8 000 korún) a za prázdninovú prácu v zahraničí si prinesú priemerne 830 eur (25 tisíc korún).
