BRATISLAVA - Štát prikázal súkromným školám, na čo smú používať školné. Prezident dnes podpísal novelu zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení, podľa ktorej zriaďovatelia súkromných škôl smú školné dávať len na výchovu a vzdelávanie, napríklad na platy učiteľov. Súkromné a cirkevné školy budú môcť používať poplatky od rodičov jedine na také účely, na ktoré smú ísť aj normatívy od štátu, teda na mzdy, odvody, modernizáciu učebných a kompenzačných pomôcok či na financovanie havarijných situácií.
Minister školstva a predkladateľ novely Ján Mikolaj tvrdí, že štát musí mať pod kontrolou hospodárenie škôl, pretože rovnako ako verejné školy dostávajú štátne dotácie, ale na rozdiel od nich smú ešte aj vyberať poplatky od rodičov.
Podľa novely ministerstvo školstva môže krátiť normatívy pre súkromné a cirkevné školy. Rezort zníži normatívy o 15 % na kalendárny rok, ak u nich zistia nedostatky, napríklad ak v triedach budú mať viac žiakov, než je povolené, odhalia nesúlad školského vzdelávacieho programu so štátnym programom alebo budú mať odbornosť vyučovania predmetov nižšiu ako 70 %.
Vláda bude určovať nariadením podrobnosti financovania cirkevných a súkromných základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení. Rozpis má spracovať na návrh rezortu financií. Po novom krajský školský úrad (KŠÚ) sa bude vyjadrovať k zaradeniu školy do siete, ak sa jej vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Úrad sa má rozhodovať podľa potrieb trhu práce. Ministerstvo školstva, ktoré rozhoduje o zaradení škôl do siete, má prihliadať na vyjadrenie KŠÚ.
ĽS-HZDS do novely presadilo, aby ministerstvo cez KŠÚ prispievalo štátom uznaným cirkvám alebo náboženským spoločnostiam na činnosti, ktoré súvisia so školstvom, mládežou a telesnou kultúrou. Budú mať nárok na rovnaké príspevky, aké dostávajú štátne školy na žiaka.
Podľa novely ministerstvo školstva môže krátiť normatívy pre súkromné a cirkevné školy. Rezort zníži normatívy o 15 % na kalendárny rok, ak u nich zistia nedostatky, napríklad ak v triedach budú mať viac žiakov, než je povolené, odhalia nesúlad školského vzdelávacieho programu so štátnym programom alebo budú mať odbornosť vyučovania predmetov nižšiu ako 70 %.
Vláda bude určovať nariadením podrobnosti financovania cirkevných a súkromných základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení. Rozpis má spracovať na návrh rezortu financií. Po novom krajský školský úrad (KŠÚ) sa bude vyjadrovať k zaradeniu školy do siete, ak sa jej vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Úrad sa má rozhodovať podľa potrieb trhu práce. Ministerstvo školstva, ktoré rozhoduje o zaradení škôl do siete, má prihliadať na vyjadrenie KŠÚ.
ĽS-HZDS do novely presadilo, aby ministerstvo cez KŠÚ prispievalo štátom uznaným cirkvám alebo náboženským spoločnostiam na činnosti, ktoré súvisia so školstvom, mládežou a telesnou kultúrou. Budú mať nárok na rovnaké príspevky, aké dostávajú štátne školy na žiaka.
