Opozičným stranám SDKÚ-DS, SMK i KDH, ktoré oslabujú vnútrostranícke konflikty, by pomohli personálne výmeny na líderských postoch. Zhodli sa na tom analytici.
Naposledy opustili poslanecký klub SMK traja členovia vrátane niekdajšieho predsedu strany Bélu Bugára, exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon sa pred týždňom vzdal aj členstva v strane. Najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS zas vlani vylúčila zo svojich radov viacerých členov pre kritiku vedenia strany, niekoľko členov odišlo aj z poslaneckého klubu SDKÚ-DS. Najmenšiu opozičnú stranu KDH vo februári minulého roku opustili štyria poslanci na čele s exministrom vnútra Vladimírom Palkom.
"Opozícia je od začiatku Ficovho kabinetu v kríze, nedokáže úspešne čeliť popularite a sile vládneho Smeru," povedal politológ a rektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií Samuel Abrahám. Kríza opozície sa podľa politológa Rastislava Tótha z Trenčianskej univerzity Alexadra Dubčeka začala už skôr, keď boli SDKÚ-DS, SMK a KDH s bývalou ANO v druhej vláde Mikuláša Dzurindu. "Vláda sa síce rozpadla, stav personálnej nedôvery a neochoty komunikovať však trvá," doplnil.
Analytici sa zhodli, že pomôcť by mohli aj výmeny na najvyšších straníckych postoch. "Vedenie SDKÚ-DS, SMK či KDH v existujúcej zostave len ťažko zmobilizuje voličov," zhodnotil Abrahám. Tóth pripomenul, že Dzurinda, Pavol Hrušovský (KDH) i Pál Csáky (SMK) reprezentujú vedenie, ktoré prehralo parlamentné voľby v júni 2006.
Najbližšie bude o straníckom šéfovi rozhodovať KDH, súčasný predseda Hrušovský sa vzdal kandidatúry a za lídra odporučil eurokomisára Jána Figeľa. Šéf SDKÚ-DS Dzurinda už avizoval, že sa chce uchádzať aj o post volebného lídra strany. Podpredsedníčka SDKÚ-DS Iveta Radičová by mala dnes oznámiť, či má o túto funkciu záujem.
Sociológ a riaditeľ agentúry MVK Pavel Haulík pripomenul, že ani po takmer trojročnom pôsobení v opozícii sa stranám nepodarilo nájsť úspešný recept na to, ako v budúcoročných parlamentných voľbách dosiahnuť lepší výsledok. Terajšie vedenie SDKÚ-DS nedokáže podľa neho osloviť viac voličov; SMK by napriek disciplinovaným sympatizantom pomohol posun do stredu, aby bola akceptovaná aj pre ľavicové strany. KDH by zas podľa neho malo nájsť taký program, ktorý bude prijateľný aj pre širšiu verejnosť. "Strany však nefungujú ako politické subjekty, kde prebiehajú zmeny, ale ako obchodné spoločnosti, kde majú lídri isté práva a kritické pripomienky sú hodnotené ako neprimerané," zhodnotil.
