BRATISLAVA - Na Slovensku aj tento rok pribudli ďalšie nelegálne skládky, na ktorých končí starý nábytok, sklo či nefunkčné elektrospotrebiče. Ministerstvo životného prostredia presné čísla o ich počte nepozná, keďže počas roka niektoré zanikajú a iné vznikajú. Potvrdilo však, že ide o dlhodobý problém. Občianske združenie Tatry odhadlo, že ich je 8.000 až 12.000. Za uloženie odpadu na čiernej skládke hrozí pokuta do výšky 16.596,95 eur (500.000 Sk).
Jeden z posledných prípadov vzniku nelegálnej skládky zaznamenali nedávno v Banskej Bystrici, kde policajti vďaka bezdomovcovi objavili sudy s toxickým odpadom. Polícia nelegálnu skládku uzavrela, sudy zlikviduje firma zaoberajúca sa nebezpečným odpadom. Banskobystrický vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci zločinu všeobecného ohrozenia.
Zistiť pôvodcov nepovolených skládok je podľa predsedu OZ Tatry Rudolfa Pada ťažké. "Miestni síce vedia, kto vyviezol za dedinu napríklad starú strechu, páchateľa ale neoznačia," povedal. V prípade, že sa pôvodcu čiernej skládky nepodarí vypátrať, náklady na jej likvidáciu znáša obec, v katastri ktorej sa skládka nachádza. "Výdavky na jej odstránenie tak zaplatia všetci občania príslušnej obce," doplnil Pado.
"Mestá a obce majú pritom obmedzené finančné a kapacitné možnosti na likvidáciu ilegálnych skládok," uviedla hovorkyňa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Helena Poláková. Združenie by preto chcelo presadiť, aby povinnosť odstrániť odpad z čiernej skládky prešla z obcí na vlastníkov, nájomcov či užívateľov pozemku, kde je nepovolená skládka.
Príčinami vzniku čiernych skládok sú podľa Pada nevedomosť pôvodcov, ľahostajnosť spoločnosti, ale aj "populizmus miestnych samospráv voči voličom". "Aj keď starostovia tušia, kto sú pôvodcovia nepovolených skládok, nechcú si pohnevať občanov," doplnil. Poláková to odmietla. Upozornila, že obce robia osvetu. "Veľa ilegálnych skládok však pochádza z minulosti," tvrdila. ZMOS pritom nemá údaje o ich počte.
"Ministerstvo životného prostredia eviduje len skládky odpadov prevádzkované v súlade so zákonom," povedala hovorkyňa úradu Jana Kaplanová. Koncom roku 2007 registrovalo 151 legálnych skládok, z toho 13 na nebezpečný odpad. Pado nedokázal zhodnotiť, či čiernych skládok pribúda. "Niekde ich ľudia vytvárajú, inde sú likvidované," poznamenal.
Zistiť pôvodcov nepovolených skládok je podľa predsedu OZ Tatry Rudolfa Pada ťažké. "Miestni síce vedia, kto vyviezol za dedinu napríklad starú strechu, páchateľa ale neoznačia," povedal. V prípade, že sa pôvodcu čiernej skládky nepodarí vypátrať, náklady na jej likvidáciu znáša obec, v katastri ktorej sa skládka nachádza. "Výdavky na jej odstránenie tak zaplatia všetci občania príslušnej obce," doplnil Pado.
"Mestá a obce majú pritom obmedzené finančné a kapacitné možnosti na likvidáciu ilegálnych skládok," uviedla hovorkyňa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Helena Poláková. Združenie by preto chcelo presadiť, aby povinnosť odstrániť odpad z čiernej skládky prešla z obcí na vlastníkov, nájomcov či užívateľov pozemku, kde je nepovolená skládka.
Príčinami vzniku čiernych skládok sú podľa Pada nevedomosť pôvodcov, ľahostajnosť spoločnosti, ale aj "populizmus miestnych samospráv voči voličom". "Aj keď starostovia tušia, kto sú pôvodcovia nepovolených skládok, nechcú si pohnevať občanov," doplnil. Poláková to odmietla. Upozornila, že obce robia osvetu. "Veľa ilegálnych skládok však pochádza z minulosti," tvrdila. ZMOS pritom nemá údaje o ich počte.
"Ministerstvo životného prostredia eviduje len skládky odpadov prevádzkované v súlade so zákonom," povedala hovorkyňa úradu Jana Kaplanová. Koncom roku 2007 registrovalo 151 legálnych skládok, z toho 13 na nebezpečný odpad. Pado nedokázal zhodnotiť, či čiernych skládok pribúda. "Niekde ich ľudia vytvárajú, inde sú likvidované," poznamenal.
