Ferdinand Devínsky
BRATISLAVA - Stáž na univerzite v Londýne bola pre Ferdinanda Devínskeho zrejme taká dôležitá, že bol preto ochotný spolupracovať s ŠtB, uvádza denník SME vo svojom dnešnom vydaní.
ŠtB terajšieho predsedu výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport podľa SME inštruovala, ako má sledovať kolegov. V článku sa uvádza, že prvýkrát Štátna bezpečnosť oslovila učiteľa na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského Ferdinanda Devínskeho v roku 1981, keď mal 34 rokov. Už vtedy mal ísť na stáž do Londýna, z cesty však zišlo. Druhýkrát prišla v roku 1986, keď sa už cesta podarila.
V kontakte s eštebákmi zostal Devínsky podľa jeho pražského spisu, ktorý má SME k dispozícii, až do roku 1989. „Jeho charakterové vlastnosti dávajú záruku, že spoluprácu prijme", písali v návrhu na jeho naverbovanie nadporučík Ján Hradský a nadporučík Adam Bali. Návrh schválil plukovník Dezider Hronec. Dali mu krycie meno Benky. Plán bol podľa SME jasný - naverbovať Devínskeho v jeho kancelárii a využiť ho počas jeho cesty v Londýne. ŠtB rátala aj s tým, že by spoluprácu nepodpísal - v tom prípade s ním chcela prerušiť kontakty. Taká možnosť nenastala. Devínsky podľa SME podpísal spoluprácu 1. septembra 1986.
„Prijal ponuku pokojne," zhodnotili to eštebáci. Onedlho mu dávali inštruktáž, ako môže sám vyhľadávať typy vhodné na spoluprácu, ako sa dajú získať informácie aj odpočutím rozhovoru na verejnom mieste, alebo ako sa správať, keď pôjde na pohovor na britskú ambasádu pre víza. Dohodli si plán schôdzok aj heslo na zvolanie mimoriadnej schôdzky. „Medzi jeho charakterové vlastnosti patrí pravdovravnosť, koná čestne, zásadovo," pochvaľovali si eštebáci. Spis Devínskeho nie je kompletný, viaceré záznamy chýbajú. Po roku vo vyhodnotení spolupráce ŠtB napísala, že „uložené úlohy plnil bezozbytku, dodržuje zásady konšpirácie" a že za rok dostal odmenu tisíc korún.
Devínsky sa podľa SME chystá do Prahy, kde si chce pozrieť svoj spis. „Nie som spolupracovník ŠtB, mám predsa lustračné osvedčenie," odpovedal Ferdinand Devínsky (SDKÚ-DS) na chodbe parlamentu na otázku SME o jeho spolupráci s ŠtB. Neveriacky krútil hlavou. Je toto váš podpis? „Môže byť aj môj, aj nemusí," hovoril. Podpisovali ste sa takto? „Prosím vás pekne," bola ďalšia odpoveď. Nakoniec povedal, že nikdy sa nezaviazal spolupracovať so spravodajskou službou. Čo podpisoval, si nepamätá.
Rozviedku a jej vedecko-technický odbor podľa SME zaujímali britskí profesori a farmaceutické témy, ktoré skúmali. Zo spisu podľa autorky článku vyplýva, že Devínsky informoval o troch svojich britských kolegoch. O hlavnom šéfovi J. W. Gorodovi povedal, že je „poriadny držgroš" a že iba on vie, kto financuje jednotlivé vedecké granty a čo obsahujú záverečné výskumné správy. Preto, ak ide o vojenskú zákazku, tí, čo na nej pracujú to nemusia vedieť.
O Jimim Damanim Devínsky povedal, že je Ind, ktorý sa presťahoval do Británie a pokiaľ ide o ženy a alkohol, Korán nedodržiava. Informoval ich podrobne o jeho majetkových pomeroch alebo o tom, že „má dosť zložitú povahu ovplyvnenú vývojom v ovzduší rasového znevažovania a predsudkov". Od Damaniho vraj získal materiály, ktoré od neho rezidentúra v Londýne požadovala. ŠtB o Damanim informoval aj neskôr, po jeho návrate, keď si dopisovali. Rozviedka mala v pláne Damaniho naverbovať, od Devínskeho chcela, aby pre ich človeka napísal odporúčací list, ale nestalo sa tak.
Posledným, o kom informoval, bol Peter Watkins. Povedal, že je k nemu veľmi priateľský, rýchlo sa opije, kým iní sa k nemu správajú rezervovanejšie. Raz mu vraj Watkins povedal: „Máme ťa pod dôkladnou kontrolou." Devínsky bol tiež presvedčený, že mu dvakrát pozreli osobné veci, ale nič mu nezobrali. Na základe toho ŠtB podozrievala Watkinsa zo spolupráce s tajnou službou.
Rozviedka sa podľa SME zaujímala aj o to, na čom daná univerzita pracuje. Benky ich informoval, že opúšťajú výskum farmaceutických preparátov obsahujúcich dusík a prechádza na výskum látok obsahujúcich aktívny fosfor, pričom tie sú využiteľné ako zložky chemických zbraní. Posledný záznam v spise je zo schôdzky v júli 1989. Rozprávali sa o listoch od Damaniho a o tom, že začiatkom roka 1990 má ísť Devínsky znovu do Londýna na pobyt. ŠtB si dala za úlohu pomôcť mu pobyt vybaviť.
V kontakte s eštebákmi zostal Devínsky podľa jeho pražského spisu, ktorý má SME k dispozícii, až do roku 1989. „Jeho charakterové vlastnosti dávajú záruku, že spoluprácu prijme", písali v návrhu na jeho naverbovanie nadporučík Ján Hradský a nadporučík Adam Bali. Návrh schválil plukovník Dezider Hronec. Dali mu krycie meno Benky. Plán bol podľa SME jasný - naverbovať Devínskeho v jeho kancelárii a využiť ho počas jeho cesty v Londýne. ŠtB rátala aj s tým, že by spoluprácu nepodpísal - v tom prípade s ním chcela prerušiť kontakty. Taká možnosť nenastala. Devínsky podľa SME podpísal spoluprácu 1. septembra 1986.
„Prijal ponuku pokojne," zhodnotili to eštebáci. Onedlho mu dávali inštruktáž, ako môže sám vyhľadávať typy vhodné na spoluprácu, ako sa dajú získať informácie aj odpočutím rozhovoru na verejnom mieste, alebo ako sa správať, keď pôjde na pohovor na britskú ambasádu pre víza. Dohodli si plán schôdzok aj heslo na zvolanie mimoriadnej schôdzky. „Medzi jeho charakterové vlastnosti patrí pravdovravnosť, koná čestne, zásadovo," pochvaľovali si eštebáci. Spis Devínskeho nie je kompletný, viaceré záznamy chýbajú. Po roku vo vyhodnotení spolupráce ŠtB napísala, že „uložené úlohy plnil bezozbytku, dodržuje zásady konšpirácie" a že za rok dostal odmenu tisíc korún.
Devínsky sa podľa SME chystá do Prahy, kde si chce pozrieť svoj spis. „Nie som spolupracovník ŠtB, mám predsa lustračné osvedčenie," odpovedal Ferdinand Devínsky (SDKÚ-DS) na chodbe parlamentu na otázku SME o jeho spolupráci s ŠtB. Neveriacky krútil hlavou. Je toto váš podpis? „Môže byť aj môj, aj nemusí," hovoril. Podpisovali ste sa takto? „Prosím vás pekne," bola ďalšia odpoveď. Nakoniec povedal, že nikdy sa nezaviazal spolupracovať so spravodajskou službou. Čo podpisoval, si nepamätá.
Rozviedku a jej vedecko-technický odbor podľa SME zaujímali britskí profesori a farmaceutické témy, ktoré skúmali. Zo spisu podľa autorky článku vyplýva, že Devínsky informoval o troch svojich britských kolegoch. O hlavnom šéfovi J. W. Gorodovi povedal, že je „poriadny držgroš" a že iba on vie, kto financuje jednotlivé vedecké granty a čo obsahujú záverečné výskumné správy. Preto, ak ide o vojenskú zákazku, tí, čo na nej pracujú to nemusia vedieť.
O Jimim Damanim Devínsky povedal, že je Ind, ktorý sa presťahoval do Británie a pokiaľ ide o ženy a alkohol, Korán nedodržiava. Informoval ich podrobne o jeho majetkových pomeroch alebo o tom, že „má dosť zložitú povahu ovplyvnenú vývojom v ovzduší rasového znevažovania a predsudkov". Od Damaniho vraj získal materiály, ktoré od neho rezidentúra v Londýne požadovala. ŠtB o Damanim informoval aj neskôr, po jeho návrate, keď si dopisovali. Rozviedka mala v pláne Damaniho naverbovať, od Devínskeho chcela, aby pre ich človeka napísal odporúčací list, ale nestalo sa tak.
Posledným, o kom informoval, bol Peter Watkins. Povedal, že je k nemu veľmi priateľský, rýchlo sa opije, kým iní sa k nemu správajú rezervovanejšie. Raz mu vraj Watkins povedal: „Máme ťa pod dôkladnou kontrolou." Devínsky bol tiež presvedčený, že mu dvakrát pozreli osobné veci, ale nič mu nezobrali. Na základe toho ŠtB podozrievala Watkinsa zo spolupráce s tajnou službou.
Rozviedka sa podľa SME zaujímala aj o to, na čom daná univerzita pracuje. Benky ich informoval, že opúšťajú výskum farmaceutických preparátov obsahujúcich dusík a prechádza na výskum látok obsahujúcich aktívny fosfor, pričom tie sú využiteľné ako zložky chemických zbraní. Posledný záznam v spise je zo schôdzky v júli 1989. Rozprávali sa o listoch od Damaniho a o tom, že začiatkom roka 1990 má ísť Devínsky znovu do Londýna na pobyt. ŠtB si dala za úlohu pomôcť mu pobyt vybaviť.
