(Zdroj: SITA)
TEPLIČKA NAD VÁHOM - Tridsaťjedenročnému Žilinčanovi, ktorý dnes podpálil telesné pozostatky Žofie Bosniakovej v Tepličke nad Váhom, považovanej za sväticu, hrozí jeden až päť rokov za mrežami. Ako agentúru SITA informovala žilinská policajná hovorkyňa Jana Balogová, vyšetrovateľ začal trestné stíhanie pre prečin hanobenia mŕtveho.
"Pre nás je neuveriteľné, čo sa stalo, javí sa to ako zlý sen. Chránili sme si ju ako oko v hlave," reagoval na udalosť starosta Tepličky nad Váhom Tibor Lazar. K pozostatkom, ktoré boli uložené v drevenej rakve so skleneným vrchnákom, mal však prístup ktokoľvek. Stačilo len ohlásiť sa v neďalekej cukrárni, kde poskytli kľúče. Objekt bol však podľa starostu chránený signalizačným zariadením. Páchateľ však využil situáciu, že tam bol sám, narušil signalizáciu a vykonal to, bola to otázka dvoch minút, dodal Lazar. Pripomenul, že tento rok chystali v obci oslavy 400. výročia narodenia Žofie Bosniakovej.
Mumifikované pozostatky Žofie Bosniakovej zhoreli do tla. Podpaľač prišiel približne o desiatej ku kostolu v Tepličke nad Váhom, kde boli v Loretánskej kaplnke uložené. V ruksaku mal so sebou horľavú látku, ktorú nechal pri kostole. V neďalekej cukrárni si vypýtal kľúče od časti kostola, kde bola uložená múmia a zapísal sa do knihy návštev, čo bol bežný postup. Vošiel dnu, vytiahol truhlu z kostola, rozbil sklenený kryt, polial horľavou látkou, podpálil a pozeral sa na to. Policajti ho zadržali bezprostredne na mieste. Páchateľ sa nad dielom svojej skazy podľa očitých svedkov smial. "Sedel spútaný pod stromom a smial sa. Hovoril - zabite ma, no zabite ma," uviedla Justína Kozánková, kultúrna referentka obce. Údajne tvrdil, že Žofiu videl na internete ako ježibabu a nemohol pre ňu spávať. Požiar zistila jedna obyvateľka obce cestou z obchodu, pustila tašky a bežala to hneď povedať na faru. S hasiacim prístrojom z auta k plameňom pribehol jeden miestny muž, kým prišli hasiči. Miestny farár sa v čase smutnej udalosti v obci nenachádzal.
Ku kostolu sa schádzajú ľudia, smútia a plačú. Hovoria, že je to katastrofa a Boh podpaľača potrestá. Kaplnku s pozostatkami Žofie Bosniakovej, ktorá je v procese blahorečenia, navštevovali ročne desiatky tisíc ľudí zo Slovenska i zahraničia. Považské múzeum v Žiline vyjadrilo rozhorčenie nad takýmto prejavom vandalizmu. Žofia Bosniaková patrila k najvýraznejším osobnostiam hradu Strečno, kde prežila 35 rokov svojho života a kde aj zomrela, uvádza sa vo vyhlásení Považského múzea k tejto udalosti. "Hoci zomrela v 17. storočí, jej prítomnosť sme pociťovali stále, práve prostredníctvom jej mumifikovaného tela v kaplnke v Tepličke nad Váhom. Nedôstojné zničenie pozostatkov Žofie Bosniakovej pociťujeme akoby jej smrť nastala práve v tento deň," píše sa ďalej vo vyhlásení. Krypta s napodobeninou mumifikovaného tela Žofie Bosniakovej sa nachádza kaplnke Hradu Strečno, presne na mieste, kde ju uložili po smrti.
Žofia Bosniaková, manželka uhorského palatína Františka Vesselényiho, pochádzala z urodzeného rodu. Žila v Tepličke nad Váhom a na hrade Strečno, kde aj zomrela. V roku 1689 našli jej telo neporušené po viac ako 45 rokoch od jej smrti, hoci nebolo balzamované, ani mumifikované. Gróf Ján Lowenburg dal jej telesné ostatky v roku 1698 premiestniť z hradnej kaplnky do krypty farského kostola v Tepličke nad Váhom. Počas života zriadila útulok pre chudobných a nemocnicu. Chudobným rozdávala malé chlebíky, ktorým sa dodnes hovorí bosniaky. Mala veľkú úctu medzi ľudom aj šľachtou. V okolí Strečna ju doteraz nazývajú sväticou. Cirkev ju chce blahorečiť.
Mumifikované pozostatky Žofie Bosniakovej zhoreli do tla. Podpaľač prišiel približne o desiatej ku kostolu v Tepličke nad Váhom, kde boli v Loretánskej kaplnke uložené. V ruksaku mal so sebou horľavú látku, ktorú nechal pri kostole. V neďalekej cukrárni si vypýtal kľúče od časti kostola, kde bola uložená múmia a zapísal sa do knihy návštev, čo bol bežný postup. Vošiel dnu, vytiahol truhlu z kostola, rozbil sklenený kryt, polial horľavou látkou, podpálil a pozeral sa na to. Policajti ho zadržali bezprostredne na mieste. Páchateľ sa nad dielom svojej skazy podľa očitých svedkov smial. "Sedel spútaný pod stromom a smial sa. Hovoril - zabite ma, no zabite ma," uviedla Justína Kozánková, kultúrna referentka obce. Údajne tvrdil, že Žofiu videl na internete ako ježibabu a nemohol pre ňu spávať. Požiar zistila jedna obyvateľka obce cestou z obchodu, pustila tašky a bežala to hneď povedať na faru. S hasiacim prístrojom z auta k plameňom pribehol jeden miestny muž, kým prišli hasiči. Miestny farár sa v čase smutnej udalosti v obci nenachádzal.
Ku kostolu sa schádzajú ľudia, smútia a plačú. Hovoria, že je to katastrofa a Boh podpaľača potrestá. Kaplnku s pozostatkami Žofie Bosniakovej, ktorá je v procese blahorečenia, navštevovali ročne desiatky tisíc ľudí zo Slovenska i zahraničia. Považské múzeum v Žiline vyjadrilo rozhorčenie nad takýmto prejavom vandalizmu. Žofia Bosniaková patrila k najvýraznejším osobnostiam hradu Strečno, kde prežila 35 rokov svojho života a kde aj zomrela, uvádza sa vo vyhlásení Považského múzea k tejto udalosti. "Hoci zomrela v 17. storočí, jej prítomnosť sme pociťovali stále, práve prostredníctvom jej mumifikovaného tela v kaplnke v Tepličke nad Váhom. Nedôstojné zničenie pozostatkov Žofie Bosniakovej pociťujeme akoby jej smrť nastala práve v tento deň," píše sa ďalej vo vyhlásení. Krypta s napodobeninou mumifikovaného tela Žofie Bosniakovej sa nachádza kaplnke Hradu Strečno, presne na mieste, kde ju uložili po smrti.
Žofia Bosniaková, manželka uhorského palatína Františka Vesselényiho, pochádzala z urodzeného rodu. Žila v Tepličke nad Váhom a na hrade Strečno, kde aj zomrela. V roku 1689 našli jej telo neporušené po viac ako 45 rokoch od jej smrti, hoci nebolo balzamované, ani mumifikované. Gróf Ján Lowenburg dal jej telesné ostatky v roku 1698 premiestniť z hradnej kaplnky do krypty farského kostola v Tepličke nad Váhom. Počas života zriadila útulok pre chudobných a nemocnicu. Chudobným rozdávala malé chlebíky, ktorým sa dodnes hovorí bosniaky. Mala veľkú úctu medzi ľudom aj šľachtou. V okolí Strečna ju doteraz nazývajú sväticou. Cirkev ju chce blahorečiť.
