BRATISLAVA - Medzi politikmi je vysoká miera korupcie. Myslí si to takmer 40 percent Slovákov.
Vyplýva to zo sociologického výskumu Sociologického ústavu (SÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV), Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a výskumnej agentúry Focus na vzorke 1 138 respondentov, o výsledkoch ktorého informovali dnes na tlačovej besede.Približne tretina opýtaných tvrdí, že do korupcie sú zapletení len niektorí politici, až 16,6 percenta občanov uviedlo, že takmer všetci politici sú zapletení do korupcie. Názor, že do korupcie nie sú zapletení takmer žiadni politici, má len 0,4 percenta Slovákov. Až 41,5 percenta Slovákov si myslí, že korupcia je rozšírená aj medzi štátnymi úradníkmi. Takmer 30 percent opýtaných si myslí, že úplatní sú len niektorí. Iba 0,2 percenta oslovených uviedlo, že do korupcie nie sú zapletení žiadni štátni úradníci.
"Subjektívny pocit obyvateľov krajiny nemusí vždy korešpondovať s mierou korupcie," povedal novinárom Roman Džambazovič z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tvrdí, že prieskumy verejnej mienky či sociologické výskumy môžu odhaliť len mieru drobnej každodennej korupcie, ako napríklad protekcionárstvo a úplatkárstvo. Nemusia odhaliť nedostatky štátnych inštitúcii a korupciu na vysokých štátnych miestach, poznamenal.
Vysoká miera korupcie podľa výskumu nekorešponduje s vlastnou osobnou skúsenosťou alebo skúsenosťou príbuzných s vypýtaním úplatku či protislužby za poskytnuté výhody od verejných činiteľov. Ani raz sa s takou situáciou nestretlo 38,7 percenta opýtaných, naopak, až 48,4 percenta respondentov sa s korupciou verejných činiteľov stretla. Len výnimočne ma skúsenosť s pýtaním úplatku 27,3 percenta Slovákov.
Podľa Džambazoviča je štatisticky zaujímavé, koľkí opýtaní priznali, že majú skúsenosť s požiadaním o protekciu. Išlo o 59,1 percenta respondentov. Občas o protekciu požiadalo 25,2 percenta oslovených a nikdy 35,6 percenta. Vyše 80 percent respondentov si myslí, že sa s ľuďmi na úradoch zo strany verejných činiteľov zaobchádza podľa toho, aké majú títo ľudia známosti.
Väčšina Slovákov si myslí, že parlamentní poslanci sa nesnažia plniť svoje predvolebné sľuby. S týmto výrokom skôr nesúhlasilo 31,6 percenta opýtaných. Úplne s ním súhlasilo len jedno percento ľudí. Tretina občanov povedala, že štátni úradníci nerobia pre krajinu to najlepšie čo môžu. Na negatívne hodnotenie politikov, poslancov a štátnych úradníkov podľa Džambazoviča vplýva najmä minulá alebo súčasná osobná skúsenosť. "Môže sa vzťahovať na ich pôsobenie a prácu," uviedol. Tvrdí, že hodnotenie ovplyvňuje aj vysoká miera predsudkov a stereotypných názorov a vplyv médií. Podľa výskumu súhlasí 73,2 percenta ľudí s výrokom, že ľudia, ako oni nemajú možnosť ovplyvňovať rozhodnutia vlády. Takmer podobné percento opýtaných sa o politiku vôbec nezaujíma.
Len 4,3 percenta respondentov si myslí, že sa verejní činitelia takmer vždy správajú k ľuďom spravodlivo a nezaujato. Občas sa takto správajú podľa 33,9 percenta opýtaných a zriedkavo podľa 23,7 percenta Slovákov. Podľa Džambazoviča je "toto prvý výskum o úlohe vlády a stave korupcie, ktorý realizujeme v rámci výskumu ISSP Slovensko 2008". Ide o výskum, ktorý pokryl tri moduly - Úloha vlády, Náboženstvo, Šport a voľný čas. Slovensko bolo dlhšie obdobie krajinou, ktorá v tomto programe absentovala. Dôvodom bola chýbajúca finančná podpora. Do roku 2010 ho finančne podporila Agentúra na podporu výskumu a vývoja.
"Subjektívny pocit obyvateľov krajiny nemusí vždy korešpondovať s mierou korupcie," povedal novinárom Roman Džambazovič z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tvrdí, že prieskumy verejnej mienky či sociologické výskumy môžu odhaliť len mieru drobnej každodennej korupcie, ako napríklad protekcionárstvo a úplatkárstvo. Nemusia odhaliť nedostatky štátnych inštitúcii a korupciu na vysokých štátnych miestach, poznamenal.
Vysoká miera korupcie podľa výskumu nekorešponduje s vlastnou osobnou skúsenosťou alebo skúsenosťou príbuzných s vypýtaním úplatku či protislužby za poskytnuté výhody od verejných činiteľov. Ani raz sa s takou situáciou nestretlo 38,7 percenta opýtaných, naopak, až 48,4 percenta respondentov sa s korupciou verejných činiteľov stretla. Len výnimočne ma skúsenosť s pýtaním úplatku 27,3 percenta Slovákov.
Podľa Džambazoviča je štatisticky zaujímavé, koľkí opýtaní priznali, že majú skúsenosť s požiadaním o protekciu. Išlo o 59,1 percenta respondentov. Občas o protekciu požiadalo 25,2 percenta oslovených a nikdy 35,6 percenta. Vyše 80 percent respondentov si myslí, že sa s ľuďmi na úradoch zo strany verejných činiteľov zaobchádza podľa toho, aké majú títo ľudia známosti.
Väčšina Slovákov si myslí, že parlamentní poslanci sa nesnažia plniť svoje predvolebné sľuby. S týmto výrokom skôr nesúhlasilo 31,6 percenta opýtaných. Úplne s ním súhlasilo len jedno percento ľudí. Tretina občanov povedala, že štátni úradníci nerobia pre krajinu to najlepšie čo môžu. Na negatívne hodnotenie politikov, poslancov a štátnych úradníkov podľa Džambazoviča vplýva najmä minulá alebo súčasná osobná skúsenosť. "Môže sa vzťahovať na ich pôsobenie a prácu," uviedol. Tvrdí, že hodnotenie ovplyvňuje aj vysoká miera predsudkov a stereotypných názorov a vplyv médií. Podľa výskumu súhlasí 73,2 percenta ľudí s výrokom, že ľudia, ako oni nemajú možnosť ovplyvňovať rozhodnutia vlády. Takmer podobné percento opýtaných sa o politiku vôbec nezaujíma.
Len 4,3 percenta respondentov si myslí, že sa verejní činitelia takmer vždy správajú k ľuďom spravodlivo a nezaujato. Občas sa takto správajú podľa 33,9 percenta opýtaných a zriedkavo podľa 23,7 percenta Slovákov. Podľa Džambazoviča je "toto prvý výskum o úlohe vlády a stave korupcie, ktorý realizujeme v rámci výskumu ISSP Slovensko 2008". Ide o výskum, ktorý pokryl tri moduly - Úloha vlády, Náboženstvo, Šport a voľný čas. Slovensko bolo dlhšie obdobie krajinou, ktorá v tomto programe absentovala. Dôvodom bola chýbajúca finančná podpora. Do roku 2010 ho finančne podporila Agentúra na podporu výskumu a vývoja.
