(Zdroj: SITA)
BRATISLAVA – Slováci sa v porovnaní s rokom 1998 menej hlásia k náboženstvu, výrazný rozdiel je medzi ženami a mužmi. Ženy sa hlásia k náboženstvu viac, muži menej.
Za posledných desať rokov sa znížil počet prihlásených k náboženstvu vyučených bez maturity i s maturitou, naopak stúpol počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Vyplýva to zo sociologického výskumu, ktorý uskutočnil minulý rok v novembri Sociologický ústav (SÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV), Katedra sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a výskumná agentúra Focus na vzorke 1 138 respondentov. Závery dnes prezentovali novinárom na tlačovej besede. Slovensko patrí podľa výskumu k veľmi silne náboženským krajinám. „Žijeme nábožensky, ale niekedy veľmi vlažne,“ povedal Miroslav Tížik zo SÚ SAV. Pred desiatimi rokmi verilo v Boha 48,98 percenta oslovených, vlani sa tento počet zvýšil o takmer päť percent. Vyše desať percent populácie v Boha neverí, podotkol Tížik. Ubudlo ľudí, ktorí v Boha neveria, aj keď kedysi verili, aj tých, ktorí teraz v Boha veria, ale neverili vždy. Tých, ktorí si nevedia vybrať či nevedeli odpovedať, pribudlo o jedno percento.
Na Slovensku tiež pretrváva vysoká miera istoty o existencii Boha. To, že Boh existuje, o tom vôbec nepochybuje okolo 40 percent opýtaných. Slováci podľa výskumu veľmi neveria alternatívnym prvkom religiozity, ako sú napríklad znamenia z horoskopov, liečiteľské schopnosti niektorých ľudí či využívanie amuletov pre šťastie. Takmer tretina Slovákov raz týždenne a viackrát navštevuje bohoslužby. Tento údaj je takmer identický ako v roku 1998. „V tomto je vysoká miera stability,“ povedal Tížik. Oproti obdobiu spred desiatich rokov došlo k nárastu ľudí, ktorí sa denne modlia jeden a viackrát.
K vysokému posunu došlo v podobe viery cez Bibliu. Vyše pätina opýtaných (22,08 %) tvrdila, že Biblia je živé slovo a treba ho brať doslovne, čo je oproti roku 1998 pokles o dve percentá. Takmer 27 percent oslovených si myslí, že Biblia je kniha príbehov a morálnych ponaučení. „V tomto nastala istá miera relativity, keď v roku 1998 to bolo 35,75 percenta,“ povedal Tižík. Za skutočne veriaceho človeka považujú ľudia na Slovensku najmä človeka, ktorý je slušný. Podľa výskumu to je dôležité pre takmer polovicu slovenskej populácie (49,30 %). Najmenej dôležitá charakteristika je autorita cirkvi, ktorú považuje za dôležitú iba 16,99 percenta oslovených. Pre ľudí je ďalej dôležité, aby skutočne veriaci človek bol pokrstený, ovládal náboženstvo a mal silnú osobnú vieru.
Na Slovensku tiež pretrváva vysoká miera istoty o existencii Boha. To, že Boh existuje, o tom vôbec nepochybuje okolo 40 percent opýtaných. Slováci podľa výskumu veľmi neveria alternatívnym prvkom religiozity, ako sú napríklad znamenia z horoskopov, liečiteľské schopnosti niektorých ľudí či využívanie amuletov pre šťastie. Takmer tretina Slovákov raz týždenne a viackrát navštevuje bohoslužby. Tento údaj je takmer identický ako v roku 1998. „V tomto je vysoká miera stability,“ povedal Tížik. Oproti obdobiu spred desiatich rokov došlo k nárastu ľudí, ktorí sa denne modlia jeden a viackrát.
K vysokému posunu došlo v podobe viery cez Bibliu. Vyše pätina opýtaných (22,08 %) tvrdila, že Biblia je živé slovo a treba ho brať doslovne, čo je oproti roku 1998 pokles o dve percentá. Takmer 27 percent oslovených si myslí, že Biblia je kniha príbehov a morálnych ponaučení. „V tomto nastala istá miera relativity, keď v roku 1998 to bolo 35,75 percenta,“ povedal Tižík. Za skutočne veriaceho človeka považujú ľudia na Slovensku najmä človeka, ktorý je slušný. Podľa výskumu to je dôležité pre takmer polovicu slovenskej populácie (49,30 %). Najmenej dôležitá charakteristika je autorita cirkvi, ktorú považuje za dôležitú iba 16,99 percenta oslovených. Pre ľudí je ďalej dôležité, aby skutočne veriaci človek bol pokrstený, ovládal náboženstvo a mal silnú osobnú vieru.
