László Miklós
POPRAD – Kalamitu vo Vysokých Tatrách môžeme považovať za najväčšiu ekologickú katastrofu na Slovensku za posledných sto rokov, vyhlásil v Poprade minister životného prostredia László Miklós.
"Keď si predstavíme, že tam 70 rokov nebudeme vidieť taký les, o aký sme prišli, tak to je niečo strašné,“ uviedol minister. Následkom kalamity sa zvýši povrchový odtok vôd, čo zvýši riziko povodní, zvýši sa nebezpečenstvo erózie, celkom iste sa zmení mikroklíma a mezoklíma, zmení sa flóra i fauna.
"Klimatické vplyvy Vysokých Tatier sa zrejme úplne zmenia, ale akým spôsobom, ťažko teraz odhadnúť,“ objasnil následky veternej kalamity L. Miklós. Až keď sa ukončia záchranné a zabezpečovacie práce, tak sa rezort životného prostredia bude venovať aj dopadu kalamity na celú prírodu.
Na obnovu lesa bude podľa ministra určite potrebný ľudský zásah. "Budeme sa snažiť, aby ten les už nebol monokultúrny, ale aby tam boli zmiešané lesy,“ doplnil minister.
Vážnym problémom bude likvidácia škodcov, ktorí sa rozmnožia. Celoplošná aplikácia chemikálií bude takisto nebezpečná, pretože to môže ohroziť vodné zdroje. “Je tu toľko roboty, ktorú si v tomto momente ani neuvedomujeme,“ povedal minister. Náklady, ktoré si vyžiada obnova lesa, minister ani nedokáže odhadnúť.
Obnovou zničeného lesa dôjde k zmene charakteru Tatranského národného parku(TANAP). Pozitívom v súčasnej situácii podľa Miklósa je to, že nad kalamitnou zónou zostali prirodzené lesy stáť. Ide o porasty pod hornou hranicou lesa, v najprísnejšej zóne ochrany.
"Máme určité šťastie v nešťastí, že tie originálne ekosystémy Tatier sa snáď zachovali,“ povedal. Katastrofa vo Vysokých Tatrách nie je podľa Miklósa v žiadnom prípade príležitosťou na to, aby sa riešili kompetenčné spory medzi rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva, "a ani to nechceme zneužiť“.
Už v pondelok na prvom rokovaní špeciálneho štábu na ministerstve pôdohospodárstva bude pravdepodobne vytvorená trvalá medzirezortná komisia, ktorú bude viesť minister pôdohospodárstva. "Dokonca sa uvažuje o tom, či náhodou nemá byť vládny splnomocnenec na túto úlohu,“ uviedol L. Miklós.
"Klimatické vplyvy Vysokých Tatier sa zrejme úplne zmenia, ale akým spôsobom, ťažko teraz odhadnúť,“ objasnil následky veternej kalamity L. Miklós. Až keď sa ukončia záchranné a zabezpečovacie práce, tak sa rezort životného prostredia bude venovať aj dopadu kalamity na celú prírodu.
Na obnovu lesa bude podľa ministra určite potrebný ľudský zásah. "Budeme sa snažiť, aby ten les už nebol monokultúrny, ale aby tam boli zmiešané lesy,“ doplnil minister.
Vážnym problémom bude likvidácia škodcov, ktorí sa rozmnožia. Celoplošná aplikácia chemikálií bude takisto nebezpečná, pretože to môže ohroziť vodné zdroje. “Je tu toľko roboty, ktorú si v tomto momente ani neuvedomujeme,“ povedal minister. Náklady, ktoré si vyžiada obnova lesa, minister ani nedokáže odhadnúť.
Obnovou zničeného lesa dôjde k zmene charakteru Tatranského národného parku(TANAP). Pozitívom v súčasnej situácii podľa Miklósa je to, že nad kalamitnou zónou zostali prirodzené lesy stáť. Ide o porasty pod hornou hranicou lesa, v najprísnejšej zóne ochrany.
"Máme určité šťastie v nešťastí, že tie originálne ekosystémy Tatier sa snáď zachovali,“ povedal. Katastrofa vo Vysokých Tatrách nie je podľa Miklósa v žiadnom prípade príležitosťou na to, aby sa riešili kompetenčné spory medzi rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva, "a ani to nechceme zneužiť“.
Už v pondelok na prvom rokovaní špeciálneho štábu na ministerstve pôdohospodárstva bude pravdepodobne vytvorená trvalá medzirezortná komisia, ktorú bude viesť minister pôdohospodárstva. "Dokonca sa uvažuje o tom, či náhodou nemá byť vládny splnomocnenec na túto úlohu,“ uviedol L. Miklós.
