KOŠICE - Hoci historicky si najviac ľudských životov na Slovensku vyžiadali lavíny vo Vysokých Tatrách, v uplynulých rokoch rastie počet ich obetí v Západných Tatrách. Táto časť Tatier totiž čoraz viac láka skialpinistov či lyžiarov vo voľnom teréne. Povedal to Milan Lizuch zo Strediska lavínovej prevencie. Západné Tatry si tento rok už vyžiadali aj prvú obeť lavín na Slovensku.
"Západné Tatry sa stali vychytenou skialpinistickou oblasťou, pre tento šport je tu totiž veľa možností," uviedol Lizuch. Terén je pre lavíny pritom podobný ako vo Vysokých Tatrách, typické sú napríklad dlhé lavínové dráhy na prudkých svahoch.
Od roku 2004 lavíny zabili na Slovensku 24 ľudí, z nich až 13 práve v Západných Tatrách. Nasledujú Vysoké Tatry, kde zomrelo sedem ľudí. Za rovnaké obdobie tiež lavíny zranili v Západných Tatrách trojnásobne viac ľudí ako vo Vysokých Tatrách.
Na Slovensku je podľa odborníkov 3686 lavínových dráh v piatich pohoriach - Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách a vo Veľkej a Malej Fatre. Lavínovú situáciu tam záchranári počas sezóny monitorujú každodenne.
V lavíne prežije človek podľa štatistík priemerne 15 minút. Pre záchranu je preto najdôležitejšia kamarátska pomoc, ktorú by mali poskytnúť najmä ľudia, ktorí sú nablízku. Turistom môže život po zasypaní zachrániť aj správne vybavenie. Chýbať by nemali lavínový vyhľadávací prístroj, lavínové sondy či lopaty.
Veľmi rýchle vypátranie umožňuje lavínový vyhľadávací prístroj, napríklad prehľadanie plochy o veľkosti futbalového ihriska trvá s takýmto zariadením niekoľko minút. Lavínové prístroje sú v súčasnosti bežne dostupné, pripomenul Lizuch.
Vo vyše 90 percentách prípadov si lavínu spustia jej obete. Aj preto je podľa Lizucha dôležité oboznámiť sa lavínovou situáciou v teréne a podľa nej si naplánovať svoju trasu.
Pri tom však netreba podceňovať už druhý či tretí stupeň lavínového rizika z päťdielnej medzinárodnej škály. Práve pri týchto stupňoch totiž lavíny zabíjajú najčastejšie, upozornil Lizuch.
Hoci lavíny najviac zabíjali vo Vysokých Tatrách, najväčšia tragédia v histórii Slovenska sa stala vo Veľkej Fatre v roku 1924, keď zosuv snehu zasiahol osadu Rybô pri Banskej Bystrici. O život vtedy prišlo 18 ľudí. V marci roku 1956 zasa zomrelo 16 ľudí pri páde lavíny vo Vysokých Tatrách. Lavína, ktorá sa spustila pri Popradskom plese vo Vysokých Tatrách, spôsobila 20. januára 1974 smrť dvanástich osôb.
Od vzniku Slovenska prišiel o život okrem iných po páde lavíny v marci 1995 posledný federálny minister životného prostredia Josef Vavroušek. Známy je aj prípad zo Silvestra 2005, keď v lavíne v blízkosti lyžiarskeho strediska Zverovka - Spálená zomrelo sedem českých horolezcov. V minulej zimnej sezóne prišli o život v Západných Tatrách dvaja slovenskí lyžiari.
Zatiaľ poslednou lavínovou obeťou slovenských hôr je poľský turista, ktorého uvoľnený sneh začiatkom februára strhol do Roháčskeho plesa v Západných Tatrách.
Od roku 2004 lavíny zabili na Slovensku 24 ľudí, z nich až 13 práve v Západných Tatrách. Nasledujú Vysoké Tatry, kde zomrelo sedem ľudí. Za rovnaké obdobie tiež lavíny zranili v Západných Tatrách trojnásobne viac ľudí ako vo Vysokých Tatrách.
Na Slovensku je podľa odborníkov 3686 lavínových dráh v piatich pohoriach - Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách a vo Veľkej a Malej Fatre. Lavínovú situáciu tam záchranári počas sezóny monitorujú každodenne.
V lavíne prežije človek podľa štatistík priemerne 15 minút. Pre záchranu je preto najdôležitejšia kamarátska pomoc, ktorú by mali poskytnúť najmä ľudia, ktorí sú nablízku. Turistom môže život po zasypaní zachrániť aj správne vybavenie. Chýbať by nemali lavínový vyhľadávací prístroj, lavínové sondy či lopaty.
Veľmi rýchle vypátranie umožňuje lavínový vyhľadávací prístroj, napríklad prehľadanie plochy o veľkosti futbalového ihriska trvá s takýmto zariadením niekoľko minút. Lavínové prístroje sú v súčasnosti bežne dostupné, pripomenul Lizuch.
Vo vyše 90 percentách prípadov si lavínu spustia jej obete. Aj preto je podľa Lizucha dôležité oboznámiť sa lavínovou situáciou v teréne a podľa nej si naplánovať svoju trasu.
Pri tom však netreba podceňovať už druhý či tretí stupeň lavínového rizika z päťdielnej medzinárodnej škály. Práve pri týchto stupňoch totiž lavíny zabíjajú najčastejšie, upozornil Lizuch.
Hoci lavíny najviac zabíjali vo Vysokých Tatrách, najväčšia tragédia v histórii Slovenska sa stala vo Veľkej Fatre v roku 1924, keď zosuv snehu zasiahol osadu Rybô pri Banskej Bystrici. O život vtedy prišlo 18 ľudí. V marci roku 1956 zasa zomrelo 16 ľudí pri páde lavíny vo Vysokých Tatrách. Lavína, ktorá sa spustila pri Popradskom plese vo Vysokých Tatrách, spôsobila 20. januára 1974 smrť dvanástich osôb.
Od vzniku Slovenska prišiel o život okrem iných po páde lavíny v marci 1995 posledný federálny minister životného prostredia Josef Vavroušek. Známy je aj prípad zo Silvestra 2005, keď v lavíne v blízkosti lyžiarskeho strediska Zverovka - Spálená zomrelo sedem českých horolezcov. V minulej zimnej sezóne prišli o život v Západných Tatrách dvaja slovenskí lyžiari.
Zatiaľ poslednou lavínovou obeťou slovenských hôr je poľský turista, ktorého uvoľnený sneh začiatkom februára strhol do Roháčskeho plesa v Západných Tatrách.
