BRATISLAVA - Štát bude môcť firmám preplácať časť povinných odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní či vo väčšej miere poskytovať príspevky pri vytváraní nových pracovných miest.
Dnes o tom rozhodli poslanci, ktorí schválili novelu zákona o službách zamestnanosti. Schválené zmeny sú súčasťou balíka opatrení, ktorými chce vláda zmierniť negatívne dopady svetovej hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku.
Nárok na preplatenie časti odvodov budú mať od marca do konca roka 2010 zamestnávatelia, ktorí sa v kríze dostali do ekonomických ťažkostí, no napriek tomu neprepustia zamestnancov. Štát im prispeje na odvody najviac počas 60 dní v roku. Ministerstvo práce predpokladá, že priemerná výška ročnej podpory na jedno pracovné miesto bude 677,20 eura (20.401 Sk) a zamestnávatelia ju využijú na udržanie 20.000 pozícií. V uplynulých týždňoch viacero firiem pre pokles objednávok ohlásilo hromadné prepúšťanie.
Zamestnávatelia budú môcť získavať príspevok aj v prípade, že ponúknu pracovnú pozíciu nezamestnanému, ktorého najmenej tri mesiace evidoval úrad práce. Podpora bude obmedzená na obdobie jedného roka a vykryje najviac polovicu z nákladov na mzdu.
Celkovo si schválené príspevky a ďalšie opatrenia vyžiadajú v tomto roku podľa odhadov ministerstva práce z verejných zdrojov asi 71,2 milióna eur (2,14 miliardy korún). Pre Slovensko je to však podľa koaličných či opozičných poslancov výhodnejšie, ako by ľudia nepracovali a boli odkázaní na štátnu podporu v plnej miere.
Parlament súhlasil aj s návrhom poslanca strany Smer-SD Roberta Madeja, ktorý hlasovanie o zákone využil na úpravu Zákonníka práce. Zákonom navrhol umožniť, aby sa od marca do konca roka 2012 firmy so zástupcami zamestnancov mohli dohodnúť na tom, že v čase obmedzenej výroby budú mať pracovníci voľno a zároveň budú dostávať mzdu. Zameškanú prácu by potom zamestnanci odpracovali neskôr, napríklad po zvýšení výroby. Spustenie podobného systému, takzvaného flexikonta pracovného času, už skôr oznámila napríklad automobilka Volkswagen Slovakia, ktorá po dohode s odbormi využila súčasné predpisy.
Voľnejšie pravidlá budú platiť aj pre zamestnávanie ľudí v takzvaných sociálnych podnikoch, ktoré v súčasnosti poskytujú prácu najmä ľuďom s nižšou kvalifikáciou. Zmiernenie pravidiel však kritizovala opozícia, čo vyústilo do viac než dvojhodinovej diskusie, v ktorej sa poslanci opozičných a koaličných strán obviňovali napríklad z údajných nesprávnych privatizačných rozhodnutí v minulosti.
Parlament prerokuje aj sériu ďalších zákonov v oblasti daní či podpory podnikania, ktoré vláda navrhla prijať v zrýchlenom konaní. Práve skrátený legislatívny proces bol ďalšou z výhrad opozície, podľa ktorej mohli byť opatrenia proti kríze schválené už skôr, ak by vládna koalície neodmietla opozičné návrhy z druhej polovice vlaňajška.
Zamestnávatelia budú môcť získavať príspevok aj v prípade, že ponúknu pracovnú pozíciu nezamestnanému, ktorého najmenej tri mesiace evidoval úrad práce. Podpora bude obmedzená na obdobie jedného roka a vykryje najviac polovicu z nákladov na mzdu.
Celkovo si schválené príspevky a ďalšie opatrenia vyžiadajú v tomto roku podľa odhadov ministerstva práce z verejných zdrojov asi 71,2 milióna eur (2,14 miliardy korún). Pre Slovensko je to však podľa koaličných či opozičných poslancov výhodnejšie, ako by ľudia nepracovali a boli odkázaní na štátnu podporu v plnej miere.
Parlament súhlasil aj s návrhom poslanca strany Smer-SD Roberta Madeja, ktorý hlasovanie o zákone využil na úpravu Zákonníka práce. Zákonom navrhol umožniť, aby sa od marca do konca roka 2012 firmy so zástupcami zamestnancov mohli dohodnúť na tom, že v čase obmedzenej výroby budú mať pracovníci voľno a zároveň budú dostávať mzdu. Zameškanú prácu by potom zamestnanci odpracovali neskôr, napríklad po zvýšení výroby. Spustenie podobného systému, takzvaného flexikonta pracovného času, už skôr oznámila napríklad automobilka Volkswagen Slovakia, ktorá po dohode s odbormi využila súčasné predpisy.
Voľnejšie pravidlá budú platiť aj pre zamestnávanie ľudí v takzvaných sociálnych podnikoch, ktoré v súčasnosti poskytujú prácu najmä ľuďom s nižšou kvalifikáciou. Zmiernenie pravidiel však kritizovala opozícia, čo vyústilo do viac než dvojhodinovej diskusie, v ktorej sa poslanci opozičných a koaličných strán obviňovali napríklad z údajných nesprávnych privatizačných rozhodnutí v minulosti.
Parlament prerokuje aj sériu ďalších zákonov v oblasti daní či podpory podnikania, ktoré vláda navrhla prijať v zrýchlenom konaní. Práve skrátený legislatívny proces bol ďalšou z výhrad opozície, podľa ktorej mohli byť opatrenia proti kríze schválené už skôr, ak by vládna koalície neodmietla opozičné návrhy z druhej polovice vlaňajška.
