BRATISLAVA – Svetová ekonomická kríza odhalila veľa boľavých miest v ruskej ekonomike. Je to aj slabé konkurenčné prostredie, nízka konkurencieschopnosť, prezamestnanosť v podnikoch s nízkou produktivitou práce. Prvé problémy vyvolané krízou v týchto podnikoch spôsobujú masové prepúšťanie pracovníkov. V rozhovore pre topky.sk to uviedol ruský veľvyslanec na Slovensku Alexander Udaľcov.
Podľa neho je rozvoj Ruska závislý od vonkajších faktorov, nielen od exportu, ale aj od lacných úverov zahraničných bánk, importu cudzích technológií.
„Ruská vláda je však pripravená zabezpečiť splnenie základných programov, ktoré sú spojené so sociálnou ochranou obyvateľstva. Tie rezervy, ktoré boli vytvorené v našej krajine predtým (objem Rezervného fondu a Fondu národného blahobytu súhrnne predstavuje vyše 200 mld. amerických dolárov), nám dovoľujú hovoriť, že túto úlohu zvládneme,“ povedal veľvyslanec.
Protikrízové opatrenia ruskej vlády podľa jeho slov nadväzujú na vytvorenie základov pre pokrízový rozvoj hospodárstva. V prvom rade sa snaží maximálne stimulovať vnútorný súkromný dopyt, taktiež prostredníctvom daňových úľav.
Vláde sa podľa Udaľcova vcelku podarilo vyriešiť úlohu podpory likvidity bankového systému Ruska. Prijalo sa množstvo dôležitých rozhodnutí ohľadom čerpania prostriedkov z investičného fondu. Projekty, ktoré sa zatiaľ nezačali, budú odložené na neskorší termín. Z 21 projektov na federálnej úrovni sa bude financovať len 15. Rozhodujúcou orientáciou činnosti je práca s tzv. systémovotvornými spoločnosťami. Spoločne s miestnymi úradmi vláda realizuje programy stimulácie energetickej efektívnosti, zvýšenia produktivity práce, zníženia nákladov, technologickej modernizácie. Ďalším smerom je podpora malého podnikania. Oslabila sa prílišná kontrola podnikania, zaviedli sa zvýhodnené sadzby za prenájom federálneho majetku malými a strednými podnikateľmi, zvýšili sa federálne prostriedky na podporu malého podnikania.
Ale najdôležitejším zameraním, konštatoval veľvyslanec, je sociálna podpora obyvateľstva: „Tá sa nebude obmedzovať ani v krízových podmienkach. Stimulácia spotrebiteľského dopytu sa dopĺňa opatreniami na podporu domácich výrobcov. Čiže zápas s krízou prebieha nie na úkor zníženia životnej úrovne obyvateľstva, ale na účet jej podpory a zvýšenia. A to je kľúčová osobitosť protikrízového plánu realizovaného vládou."
Veľvyslanca sme sa opýtali aj na situáciu v Gruzínsku po nedávnej vojne. „Súdiac podľa informácií z masovokomunikačných prostriedkov situácia je tam blízka ku kritickej. Ekonomika krajiny, ako sa uvádza, je v stave hlbokej krízy, obyvateľstvo pociťuje nedostatok aj toho najnevyhnutnejšieho. V súvislosti s tým stúpa sociálne napätie, zosilňujú sa protivládne nálady. Opozícia obviňuje vo vzniknutej situácii prezidenta Michaila Saakašviliho a trvá na jeho demisii,“ uviedol Udaľcov. Podotkol, že ruská vláda neuvažuje o gruzínskom prezidentovi ako o svojom partnerovi.
Americký prezident Barack Obama podľa londýnskych Timesov zvažuje odklad protiraketového štítu v strednej Európe, ak Moskva pristane na novú dohodu o jadrovom odzbrojení. Ruský veľvyslanec si myslí, že ak sa Obama vzdá protiraketového štítu, tak sa to nesporne pozitívne odrazí na rusko-amerických vzťahoch.
„A nielen na nich. Myslím si, že také rozhodnutie bude mať vplyv na posilnenie bezpečnosti v Európe, pretože odpadne nevyhnutnosť odvetných krokov zo strany Ruska. Aj keď sa Barack Obama zatiaľ presne nevyjadril k tejto otázke. Jeho pochybnosti v tomto však chápeme ako pozitívny signál. Dúfame, že na nadchádzajúcom stretnutí Dmitrija Medvedeva a Baracka Obamu začiatkom apríla v Londýne bude táto téma, ako aj perspektívy jadrového odzbrojenia, jednými z kľúčových,“ dodal veľvyslanec.
