BRATISLAVA - Odborári sa nevzdávajú požiadaviek na zvýšenie platov zdravotníkov ani v čase hospodárskej krízy. Chcú presadiť, aby mzdy lekárov či zdravotných sestier vzrástli o desať percent. Povedal to šéf Odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay. Riaditelia nemocníc však tvrdia, že na zvýšenie platov v súčasnosti žiadne zdroje nemajú. Pre očakávaný pokles výkonnosti ekonomiky je rast odmeňovania podľa nich otázny aj v ďalších mesiacoch.
"Sme si vedomí, že je ekonomická - hospodárska kríza, ale ak chceme, aby tí ľudia neodchádzali, tak chceme platy potiahnuť vyššie," zdôvodnil návrhy odborov Szalay. Žiadajú tiež, aby o sedem percent vzrástli mzdy nezdravotníckych pracovníkov nemocníc.
Na požadovaný rast základných platov zdravotníkov, ktoré tvoria asi dve tretiny z ich celkových príjmov, by podľa odhadu odborárov bolo potrebných v tomto roku zhruba 23 miliónov eur (približne 700 miliónov korún). Ďalšie peniaze by si vyžiadali zvýšené odvody či odmeny vypočítavané od výšky základných taríf.
Obe asociácie nemocníc, ktoré zastrešujú najdôležitejšie slovenské lôžkové zariadenia, namietajú, že minimálne v prvom štvrťroku nebudú mať na rast platov peniaze. Platné zmluvy so zdravotnými poisťovňami totiž nemocniciam zaručujú v prvých troch mesiacoch príjmy v rovnakej výške, aké boli vlani, povedal šéf Asociácie fakultných nemocníc Jaroslav Šajty. "Rast miezd musí byť reálne krytý, nechceme, aby sa nemocnice ďalej zadlžovali," dodal. Rovnako reagoval aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko. Možnosti na zvyšovanie platov v ďalších štvrťrokoch budú podľa nich závisieť od rastu príjmov od poisťovní.
Zdroje zdravotného poistenia podľa očakávaní ekonómov negatívne zasiahne predpokladané spomalenie hospodárskeho rastu krajiny. Prílev peňazí z povinných zdravotných odvodov totiž vo výraznej miere závisí napríklad od zvyšovania zamestnanosti. Ministerstvo financií pôvodne predpokladalo, že zdravotníctvo získa tento rok z verejných zdrojov 3,86 miliardy eur (116,29 miliardy korún), zatiaľ čo vlani mali podľa odhadov dosiahnuť hranicu 3,34 miliardy eur (100,62 miliárd korún).
Po znížení odhadov ekonomického rastu koncom minulého roka by však mali klesnúť aj príjmy poisťovní. Peter Pažitný, ktorý bol v minulosti členom pracovného tímu bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, odhadol, že zdravotné poisťovne získajú najviac 3,55 miliardy eur (106,95 miliardy korún). Ďalšiu revíziu výhľadu výkonu ekonomiky pre hospodársku krízu už pripustilo ministerstvo financií.
Zdravotnícki odborári napriek tomu trvali na zvýšení miezd od 1. februára a pokúsia sa svoje návrhy presadiť pred rozhodcom. Vlani po verdikte rozhodcu zdravotnícke zariadenia združené v ANS mzdy zvyšovali od júna o sedem percent. Fakultné nemocnice zdvihli platy vlani už od februára, a to o desať percent.
Na požadovaný rast základných platov zdravotníkov, ktoré tvoria asi dve tretiny z ich celkových príjmov, by podľa odhadu odborárov bolo potrebných v tomto roku zhruba 23 miliónov eur (približne 700 miliónov korún). Ďalšie peniaze by si vyžiadali zvýšené odvody či odmeny vypočítavané od výšky základných taríf.
Obe asociácie nemocníc, ktoré zastrešujú najdôležitejšie slovenské lôžkové zariadenia, namietajú, že minimálne v prvom štvrťroku nebudú mať na rast platov peniaze. Platné zmluvy so zdravotnými poisťovňami totiž nemocniciam zaručujú v prvých troch mesiacoch príjmy v rovnakej výške, aké boli vlani, povedal šéf Asociácie fakultných nemocníc Jaroslav Šajty. "Rast miezd musí byť reálne krytý, nechceme, aby sa nemocnice ďalej zadlžovali," dodal. Rovnako reagoval aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko. Možnosti na zvyšovanie platov v ďalších štvrťrokoch budú podľa nich závisieť od rastu príjmov od poisťovní.
Zdroje zdravotného poistenia podľa očakávaní ekonómov negatívne zasiahne predpokladané spomalenie hospodárskeho rastu krajiny. Prílev peňazí z povinných zdravotných odvodov totiž vo výraznej miere závisí napríklad od zvyšovania zamestnanosti. Ministerstvo financií pôvodne predpokladalo, že zdravotníctvo získa tento rok z verejných zdrojov 3,86 miliardy eur (116,29 miliardy korún), zatiaľ čo vlani mali podľa odhadov dosiahnuť hranicu 3,34 miliardy eur (100,62 miliárd korún).
Po znížení odhadov ekonomického rastu koncom minulého roka by však mali klesnúť aj príjmy poisťovní. Peter Pažitný, ktorý bol v minulosti členom pracovného tímu bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, odhadol, že zdravotné poisťovne získajú najviac 3,55 miliardy eur (106,95 miliardy korún). Ďalšiu revíziu výhľadu výkonu ekonomiky pre hospodársku krízu už pripustilo ministerstvo financií.
Zdravotnícki odborári napriek tomu trvali na zvýšení miezd od 1. februára a pokúsia sa svoje návrhy presadiť pred rozhodcom. Vlani po verdikte rozhodcu zdravotnícke zariadenia združené v ANS mzdy zvyšovali od júna o sedem percent. Fakultné nemocnice zdvihli platy vlani už od februára, a to o desať percent.
