Mirek Topolánek (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Alternatívou plynu by mala byť najmä jadrová energia, zhodli sa dnes v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy slovenský a český premiér Robert Fico a Mirek Topolánek.
Obaja tiež po skončení plynovej krízy, počas ktorej takmer dva januárové týždne pre spory Moskvy a Kyjeva do Európy cez územie Ukrajiny neprúdil žiadny plyn, jadrovú energiu podporili.
"Pod diverzifikáciou netreba rozumieť len diverzifikáciu zdrojov a trás. Pod diverzifikáciou treba rozumieť aj to, že budeme postupne nahrádzať plyn inými surovinami a tu sa ukazuje ako maximálne perspektívne používanie jadra," vyhlásil Fico.
Český premiér a šéf Rady EÚ pripomenul, že jeho krajinu na rozdiel od Slovenska kríza nezasiahla tak výrazne. Pre zastavené dodávky plynu totiž muselo znížiť výrobu takmer tisíc slovenských podnikov, naopak domácností, škôl, nemocníc a teplární sa obmedzenia nedotkli. "My sme radi, že máme dodávky nórskeho plynu, že máme alternatívu. Ani my však nemáme istotu do budúcnosti, že tá plynová kríza sa nemôže opakovať. V tomto zmysle jednotný európsky postup budovania prepojení, budovania alternatív a nachádzania substitútov, čo môže byť - a ukázalo to aj tá kríza - jadrová energia, tak to je tá správna cesta," poznamenal Topolánek.
Slovensko a Česko jadrovú energiu na rozdiel od niektorých štátov EÚ podporujú. Na Slovensku pochádza z jadrových elektrární zhruba polovica vyrobenej elektrickej energie. Podiel pritom klesol, keďže krajina v posledných rokoch odstavila dva bloky jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Výstavba nových jadrových elektrární sa však chystá; v Mochovciach už Slovenské elektrárne odštartovali stavbu tretieho a štvrtého bloku, v Jaslovských Bohuniciach by zas strategickým partnerom vlády pri stavbe jadrovej elektrárne mal byť český ČEZ. Ten v Česku prevádzkuje jadrové zdroje v Temelíne a v Dukovanoch.
Premiéri sa nezhodli na vinníkovi krízy. Podľa Fica nechcela Slovensku, ktoré bolo spolu s Bulharskom a Moldavskom najviac postihnutými štátmi, pomôcť Ukrajina, zatiaľ čo Rusko bolo ochotné problém so zastavenými dodávkami riešiť. Naznačil, že Bratislava možno nebude ústretová pri podpore Kyjeva v členstve v NATO. Topolánek pripomenul, že plynová kríza by sa v budúcnosti mohla zopakovať. "V budúcnosti, pokiaľ nebude Európska únia jednotná, tak bude vždy vydierateľná, budú krajiny našej veľkosti vždy slabé pri vyjednávaní," povedal. Tranzit ruského plynu sa zastavil v úvode roka a plne sa obnovil až 21. januára. Dôvodom boli spory Ruska a Ukrajiny o ceny suroviny.
"Pod diverzifikáciou netreba rozumieť len diverzifikáciu zdrojov a trás. Pod diverzifikáciou treba rozumieť aj to, že budeme postupne nahrádzať plyn inými surovinami a tu sa ukazuje ako maximálne perspektívne používanie jadra," vyhlásil Fico.
Český premiér a šéf Rady EÚ pripomenul, že jeho krajinu na rozdiel od Slovenska kríza nezasiahla tak výrazne. Pre zastavené dodávky plynu totiž muselo znížiť výrobu takmer tisíc slovenských podnikov, naopak domácností, škôl, nemocníc a teplární sa obmedzenia nedotkli. "My sme radi, že máme dodávky nórskeho plynu, že máme alternatívu. Ani my však nemáme istotu do budúcnosti, že tá plynová kríza sa nemôže opakovať. V tomto zmysle jednotný európsky postup budovania prepojení, budovania alternatív a nachádzania substitútov, čo môže byť - a ukázalo to aj tá kríza - jadrová energia, tak to je tá správna cesta," poznamenal Topolánek.
Slovensko a Česko jadrovú energiu na rozdiel od niektorých štátov EÚ podporujú. Na Slovensku pochádza z jadrových elektrární zhruba polovica vyrobenej elektrickej energie. Podiel pritom klesol, keďže krajina v posledných rokoch odstavila dva bloky jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Výstavba nových jadrových elektrární sa však chystá; v Mochovciach už Slovenské elektrárne odštartovali stavbu tretieho a štvrtého bloku, v Jaslovských Bohuniciach by zas strategickým partnerom vlády pri stavbe jadrovej elektrárne mal byť český ČEZ. Ten v Česku prevádzkuje jadrové zdroje v Temelíne a v Dukovanoch.
Premiéri sa nezhodli na vinníkovi krízy. Podľa Fica nechcela Slovensku, ktoré bolo spolu s Bulharskom a Moldavskom najviac postihnutými štátmi, pomôcť Ukrajina, zatiaľ čo Rusko bolo ochotné problém so zastavenými dodávkami riešiť. Naznačil, že Bratislava možno nebude ústretová pri podpore Kyjeva v členstve v NATO. Topolánek pripomenul, že plynová kríza by sa v budúcnosti mohla zopakovať. "V budúcnosti, pokiaľ nebude Európska únia jednotná, tak bude vždy vydierateľná, budú krajiny našej veľkosti vždy slabé pri vyjednávaní," povedal. Tranzit ruského plynu sa zastavil v úvode roka a plne sa obnovil až 21. januára. Dôvodom boli spory Ruska a Ukrajiny o ceny suroviny.
