BRATISLAVA – Dodávky zemného plynu z Ruskej federácie do Európy sa podľa premiéra Roberta Fica tak skoro neobnovia. Ako premiér uviedol v stredu na tlačovej besede po návrate z pracovnej cesty v Rusku a na Ukrajine, spor medzi oboma krajinami je tak hlboký, že nemožno očakávať urýchlené obnovenie dodávok plynu na Slovensko.
“Spor má politickú podstatu a zdá sa, že Európska únia nie je dnes schopná ho okamžite riešiť. Zlé je to, že nie sú ho schopné riešiť okamžite ani zainteresované štáty, teda Ukrajina a Ruská federácia. Ja si neviem predstaviť, že čo by sa muselo stať v priebehu 24 alebo 48 hodín, aby sa tranzit plynu spustil. To je prakticky nemožné,“ povedal Fico. Ukrajina a Ruská federácia podľa premiéra strácajú v očiach slovenskej verejnosti obraz spoľahlivého partnera.
Premiér spolu s ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom a ministrom zahraničných vecí Jánom Kubišom na pracovnej ceste predložili svojim partnerom dva návrhy, ako dočasne dodať na Slovensko zemný plyn. “Ukrajina by mohla prakticky v priebehu niekoľkých hodín dodať na územie Slovenska zo svojich zásobníkov, ktoré majú naplnené a ktoré sa nachádzajú v blízkosti slovenských hraníc, plyn v objeme 20 mil. metrov kubických denne s tým, že tento istý objem by im Rusko dodalo do vnútroštátnej siete. Najmä do východných častí Ukrajiny,“ predstavil novinárom prvý návrh Fico.
Podľa neho premiérka Ukrajiny Julia Tymošenková nebola schopná hneď reagovať. Premiér očakáva, že Ukrajina sa k tomuto návrhu vyjadrí dnes. “Ruská federácia a ruská spoločnosť Gazprom okamžite potvrdili realizáciu tohto projektu a najvyšší predstaviteľ Gazpromu verejne vyhlásil, že Rusko okamžite dodá také isté množstvo plynu Ukrajine, aké dodá zo svojich zásobníkov Slovenskej republike,“ dodal Fico.
Podľa neho je už iba na Ukrajine, kedy by sa mohol daný projekt realizovať. “Je to technicky realizovateľné a sám čakám, aká bude reakcia Ukrajiny. Nemajú ale žiadne dôvody, aby tento projekt nebol zrealizovaný. Ak povedia nie, potom je to z politických dôvodov a potom sa bude musieť Slovenská republika vo vzťahu k Ukrajine zariadiť,“ zdôraznil Fico.
“Nevidím dôvod, prečo by sa tento projekt nemal zrealizovať. Pri troche dobrej vôle niet dôvodu, aby sme počnúc piatkom nedostali 20 mil. metrov kubických plynu na územie Slovenska,“ doplnil Jahnátek. Ak by sa podarilo zrealizovať spomínaný projekt, podľa premiéra by sa na Slovensku zrušil obmedzujúci odberový stupeň číslo osem pre priemyselných odberateľov. “Čiže znova by sme sa vrátili do polohy štátu, ktorý funguje naplno,“ zdôraznil Fico. Druhý návrh slovenských predstaviteľov, ktorý načrtli svojim partnerom, bola dodávka plynu na Slovensko prostredníctvom plynovodu Jamal.
“Plyn cez plynovod Jamal sa dá dostať až na česko-nemecké hranice. Sú určité rokovania s nemeckou spoločnosťou RWE, ktorá je vlastníkom plynovodnej siete v Českej republike, a existujú predbežné dohody, že táto sieť je schopná doručiť na Slovensko tento plyn,“ vysvetlil Fico. V hre podľa premiéra stále ostáva pre zastavenie dodávok plynu z Ruska aj otázka opätovného začatia prevádzky druhého bloku jadrovej elektrárne V1.
“Máme za sebou rokovania v Bruseli, ktoré nám dávajú možnosť po splnení určitých podmienok a po vyčerpaní všetkých možností spustiť Jaslovské Bohunice. Dnes je to skutočne otázka, kedy nastane kritický moment, že Jaslovské Bohunice musíme zapnúť,“ dodal Jahnátek. "Dúfame, že k tejto alternatíve (opätovné začatie prevádzky V1 - pozn. SITA.) nedôjde, takže je to krízové riešenie a ide o riešenie na nevyhnutne nutnú dobu. To znamená, že nám nejde o znovuobnovenie prevádzky tejto jadrovej elektrárne,“ doplnil minister Kubiš.
Minister zahraničných vecí má o tejto otázke dnes rokovať s rakúskym partnerom. “Vláda si jednoducho vybrala alternatívu svetlo a teplo spojenú s ťahanicami na medzinárodnom poli, pred alternatívou zima a tma a pekný obraz Slovenska v zahraničnej politike. Ak bude treba, na nevyhnutný čas V1 bez akýchkoľvek problémov zapneme,“ konštatoval na záver Fico.
Pri odbere zemného plynu na Slovensku trvá naďalej stav núdze. Pre priemyselných odberateľov tak stále platí obmedzujúci odberový stupeň číslo osem. "Tento stupeň obmedzenia znamená, že priemyselní odberatelia so zmluvne dohodnutým množstvom zemného plynu nad 633 megawattov za rok (nad 60 tis. metrov kubických za rok) musia znížiť odber zemného plynu na úroveň bezpečnostného minima. Pre vykurovanie platí základná vykurovacia krivka č. 1 bez obmedzenia odberu plynu," uviedol SPP. Plynári očakávajú, že obmedzujúci odberový stupeň bude pre veľkoodberateľov platiť aj vo štvrtok 15. januára 2009.
Ruský plynárenský koncern Gazprom v utorok ráno požiadal ukrajinskú energetickú spoločnosť Naftogaz, aby začala pumpovať 76 mil. kubických metrov plynu denne cez ukrajinské územie. Gazprom za normálnych podmienok dodáva smerom do Európy približne 300 mil. kubických metrov plynu denne. "Plyn sa začal hýbať o 8:00 stredoeurópskeho času. Všetko je v poriadku," uviedol v utorok ráno oficiálny predstaviteľ Gazpromu v moskovskom sídle spoločnosti. O niekoľko hodín neskôr však Gazprom opäť zastavil dodávky plynu do Európy. Gazprom obvinil Ukrajinu, že pre vlastné potreby odoberá plyn z potrubia určeného pre európske krajiny. Ruský štátny plynárenský gigant obvinil Ukrajinu, že v spore o plyn je riadená Spojenými štátmi americkými.
Ukrajinská štátna energetická firma Naftogaz obvinenia odmietla a uviedla, že nemôže prepravovať ruský plyn do Európy, pretože by pre technické dôvody musela ponechať niekoľko ukrajinských regiónov bez dodávok. Šéf Naftogazu Oleh Dubyna novinárom povedal, že ruský plyn na Ukrajinu prišiel, ale nedá sa prepravovať ďalej.
Dodávky zemného plynu z Ruska na Slovensko sa úplne zastavili minulý týždeň v noci z utorka na stredu. Spoločnosť SPP-distribúcia preto vyhlásením obmedzujúceho odberového stupňa č. 8 v stredu (7. januára) ráno obmedzila dodávku plynu pre priemyselných odberateľov. SPP vyhlásil v utorok (6. januára) popoludní stav núdze po tom, čo pre rusko-ukrajinský spor v noci z pondelka na utorok začal dostávať z Ruska o 70 % plynu menej.
Ruský energetický gigant Gazprom v utorok minulý týždeň drasticky znížil dodávky zemného plynu smerujúceho cez Ukrajinu do Európy. Redukcia zásobovania bola dôsledkom dlhodobého sporu medzi Kyjevom a Moskvou týkajúceho sa cien plynu v novom roku. Z Ruska pochádza približne štvrtina plynu pre 27-členný blok. Až 80 percent ruského plynu sa do Európy pritom dostáva cez Ukrajinu. V období chladnej zimy viaceré krajiny centrálnej a východnej Európy pokles ruských dodávok tvrdo zasiahol. Okrem Slovenska je postihnutá aj Česká republika, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Nemecko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Grécko, Macedónsko, Turecko, Taliansko, Slovinsko, Francúzsko a Srbsko.
