BRATISLAVA - Slovenská armáda obstaráva náhradné diely aj na vozidlá, ktoré vlastní iba na papieri. Upozorňuje na to v dnešnom vydaní denník Sme. Podľa novembrovej verejnej súťaže malo ministerstvo obrany záujem za štátne peniaze nakupovať diely aj na „papalášske“ Tatry 613, motocykle Babeta, škodovky Š120 a Š105, či na automobil VAZ 2101 (žiguli), ktorý sa nevyrába 24 rokov.
Tender sa týkal aj autobusu ŠL11, ktorý sa vyrábal medzi rokmi 1970 a 1981 a vidieť ho na ceste je veľmi nezvyčajné. Išlo o dielce na 34 rôznych typov vozidiel, z ktorých väčšina sa už roky nevyrába. Armáda chce nakupovať dielce formou rámcových zmlúv v deviatich balíkoch. Znamená to, že chcela odoberať určité obdobie dielce za celkovú sumu do 2,5 milióna eur od rôznych, ale vopred určených výrobcov, vysvetľuje Sme.
Napríklad v jednom z balíkov má nakupovať diely na Avie, autobusy Karosa C734, vozidlá Liaz a autobusy ŠL11 za takmer 232 tisíc eur. Hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela priznal, že armáda fyzicky nevlastní žiaden autobus typu ŠL11, hoci na papieri ich naďalej eviduje až 12. „Reálne už sú tie autobusy zošrotované. Ale nejaký vojak si zrejme nesplnil povinnosť a nevyradil ich,“ uviedol. V ďalšom balíku chcela armáda diely na staré lady, škodovky a Jawy210 Babeta, kedysi obľúbené najmä poštármi. „Babetu oficiálne nemáme ani jednu,“ povedal pre Sme Gemela.
Hovorca čudné obstarávania vysvetľuje tým, že Úrad pre investície a akvizície ministerstva, ktorý súťaž vypísal, „nemá kde zistiť“, či technika skutočne existuje. Tatru 613 – výstavnú skriňu komunizmu, má armáda stále v evidencii. „Úrad len plní požiadavky. On len súťaží, nedáva špecifikácie, čo treba obstarať. V tomto prípade to boli vojaci – logisti, ktorí dávali túto požiadavku," povedal hovorca. Podľa Gemelu vojenská polícia už rieši nedodržanie ohlasovacej povinnosti pri vyradení z evidencie. Tvrdí, že pri takomto tendri nehrozila žiadna finančná škoda, lebo diely na neexistujúce stroje určite neobjednajú.
Denník Sme ale uvádza, že staré súčiastky mohli ovplyvniť výsledok tendra. Pokiaľ chcel totiž niekto dodávať diely na Avie, musel sa prihlásiť do tendra, ktorý sa týkal aj prastarých autobusov ŠL11. Problém v tendri vidí aj Transparency International Slovensko. Podľa právnika Pavla Nechalu takéto podmienky súťaž zjavne deformujú a mohli by ju aj predražiť, keďže zužujú počet možných záujemcov. Nie všetci majú náhradné diely aj na veterány, dodal.
Napríklad v jednom z balíkov má nakupovať diely na Avie, autobusy Karosa C734, vozidlá Liaz a autobusy ŠL11 za takmer 232 tisíc eur. Hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela priznal, že armáda fyzicky nevlastní žiaden autobus typu ŠL11, hoci na papieri ich naďalej eviduje až 12. „Reálne už sú tie autobusy zošrotované. Ale nejaký vojak si zrejme nesplnil povinnosť a nevyradil ich,“ uviedol. V ďalšom balíku chcela armáda diely na staré lady, škodovky a Jawy210 Babeta, kedysi obľúbené najmä poštármi. „Babetu oficiálne nemáme ani jednu,“ povedal pre Sme Gemela.
Hovorca čudné obstarávania vysvetľuje tým, že Úrad pre investície a akvizície ministerstva, ktorý súťaž vypísal, „nemá kde zistiť“, či technika skutočne existuje. Tatru 613 – výstavnú skriňu komunizmu, má armáda stále v evidencii. „Úrad len plní požiadavky. On len súťaží, nedáva špecifikácie, čo treba obstarať. V tomto prípade to boli vojaci – logisti, ktorí dávali túto požiadavku," povedal hovorca. Podľa Gemelu vojenská polícia už rieši nedodržanie ohlasovacej povinnosti pri vyradení z evidencie. Tvrdí, že pri takomto tendri nehrozila žiadna finančná škoda, lebo diely na neexistujúce stroje určite neobjednajú.
Denník Sme ale uvádza, že staré súčiastky mohli ovplyvniť výsledok tendra. Pokiaľ chcel totiž niekto dodávať diely na Avie, musel sa prihlásiť do tendra, ktorý sa týkal aj prastarých autobusov ŠL11. Problém v tendri vidí aj Transparency International Slovensko. Podľa právnika Pavla Nechalu takéto podmienky súťaž zjavne deformujú a mohli by ju aj predražiť, keďže zužujú počet možných záujemcov. Nie všetci majú náhradné diely aj na veterány, dodal.
