BRATISLAVA - Súkromné základné a stredné školy už pravdepodobne nebudú slobodné pri rozhodovaní o tom, ako použijú školné. Poplatky od rodičov nesmú po novom investovať napríklad do výstavby, peniaze musia smerovať na mzdy učiteľov či vzdelávanie žiakov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o financovaní škôl a školských zariadení, ktorý dnes schválila vláda. Kabinet tiež prijal ďalšiu predlohu, ktorá má zvýšiť kvalitu výučby na stredných odborných školách.
Novela o financovaní škôl ďalej umožňuje zriaďovateľom škôl požiadať ministerstvo o príspevok na prístavbu, výstavbu či rekonštrukciu. Týka sa to škôl, ktoré majú problém s nedostatkom miesta. Príspevok prioritne dostanú školy s najvyšším počtom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia či školákov so zdravotným znevýhodnením.
Najvyšším počtom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sú známe napríklad školy pri rómskych osadách. Samosprávne kraje, ktoré sú zriaďovateľom stredných škôl, by mali po novom dostávať peniaze od štátu priamo z ministerstva školstva, a nie prostredníctvom krajských školských úradov ako doteraz.
Pracovníci úradov, ktorí by tak mohli prísť o prácu, budú poverení kontrolou. Norma totiž rozširuje povinnosti úradov pri dohľade nad dodržiavaním zákona o financovaní škôl. Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave počíta so zriadením Rady vlády pre odborné vzdelávanie a prípravu a ďalších ôsmich krajských rád. Vzniknúť by mal aj neštátny Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy.
Peniaze fondu pôjdu na modernizáciu školského vybavenia a ďalšie vzdelávanie učiteľov. Jedným zo zdrojov fondu by mali byť aj dary od slovenských a zahraničných firiem či jednotlivcov. Zamestnávatelia, ktorí sa rozhodnú finančne podporiť vzdelávanie žiakov stredných odborných škôl, budú mať daňové úľavy.
Ministerstvo predpokladá, že výdavky firiem na motivačné štipendium, stravu, ubytovanie, cestovné a odmenu za prácu budú v priemere 47.000 Sk (1560 eur) na žiaka na rok. Oba návrhy musí posúdiť ešte parlament.
